Z. Mustedanagič: Hlavne ma teší, že hrám a tréneri mi dávajú šancu

Z. Mustedanagič: Hlavne ma teší, že hrám a tréneri mi dávajú šancu

RedakciaŠport8.5.2019

Reprezentant Bosny a Hercegoviny do 21 rokov Zinedin Mustedanagič bol v 7. kole našej najvyššej futbalovej súťaže, skupiny o titul, v dueli Ružomberka proti Slovanu Bratislava (3:2) strelcom druhého domáceho gólu „do šatne“. Pre 20 – ročného ofenzívneho futbalistu, ktorý má za sebou aj pár štartov v I. českej lige (za Spartu Praha a Duklu Praha) to bol dvadsiaty „majstrák“ vo farbách Ruže.

Pomerne dlho ste čakali na svoju štvrtú trefu, ktorá skončila v súperovej sieti, od 23. februára, od ružomberského víťazstva v Podbrezovej (1:0), prečo? - spýtali sme sa na úvod rodáka z mesta Bosanska Otoka.

„V predchádzajúcich zápasoch som sa takisto dostával do šancí, ale v koncovke mi chýbalo aj kúsok šťastia. Veru, dosť dní uplynulo od predchádzajúceho gólu. Teraz som konečne tú smolu pretrhol a proti majstrovi, čo dvojnásobne človeka teší.“

Okrem jedného streleckého zápisu, ste v posledných troch kolách pridali aj tri gólové asistencie, takže ďalšie vklady pre tím, čo poviete?

„Áno, je to pekné, ale zvlášť nás všetkých teší zisk šiestich bodov z týchto stretnutí. To je oveľa dôležitejšie, ako individuálne štatistiky.“

Možno povedať, že vo finiši sezóny ste sa dostali do hernej pohody?

„Dobre sa cítim, futbalovo i kondične. Hlavne ma teší, že hrám, že mi tréneri dávajú šancu. To je v mojom prípade najdôležitejšie.“

Pomerne dôverne poznáte českú najvyššiu súťaž, kam by asi v nej patril najlepší tím na Slovensku Slovan?

„Myslím si, že by mohol hrať o tretiu-štvrtú priečku.“

Vráťme sa ešte k vášmu príchodu na Slovensko. Pod Čebrať ste zavítali až počas rozbehnutej sezóny a tak debut v ružomberskom drese prišiel až 28. augusta v Trnave (0:0). Aké boli dôvody takéhoto posunutého angažmánu?

„Všetko sa malo udiať oveľa skôr, no potom sa situácia skomplikovala. Čo ja viem, nejaký čas trvalo, kým padla dohoda na úrovni klubov. Deň, čo deň som čakal, kedy sa už začne moje hosťovanie v Ružomberku.“

Je známe, že ako 13 – ročný ste spolu s otcom a starším bratom prišli z Bosny do Prahy, aké pohnútky boli za týmto radikálnym krokom?

„Český futbal je na úplne inej úrovni ako v našej krajine. Mám na mysli celý systém i súťaže. Aj životná úroveň je v Čechách vyššia, lepšie sa tu žije. To boli hlavné dôvody sťahovania.“

Údajne ste dostali krstné meno podľa takej futbalovej ikony, akou bol francúzsky hráč Zinedine Zidane. Ako to vlastne bolo?

„V tom roku, čo som sa narodil, boli vo Francúzsku majstrovstvá sveta vo futbale. Domáca krajina získala titul a Zidane bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. To otca inšpirovalo pri výbere mena. Tak mi to neskôr povedal.“

Keď ste pôsobili v Prahe, bolo vám vôbec známe, kde leží Ružomberok?

„Dačo som o tamojšom klube počul, ale veľmi nie. Najviac informácií som mal od kamaráta Davida Čapka, ktorý už v Ružomberku hral.

Nebol to pre vás skok, prechod zo stovežatej miliónovej českej metropoly do malého slovenského mesta?

„Ani nie. Ja obľubujeme menšie mestá. Sám som vyrastal v ešte menšom mestečku. A v Ružomberku sa mi páči.“

Aká je po víťazstve nad Slovanom a preskočení Žiliny v tabuľke, nálada v kabíne?

„Skvelá, všetci chceme zabojovať o tretiu priečku a Európsku ligu, určite pôjdeme na doraz až do konca. A uvidíme, ako to dopadne.“

Najbližšie, v sobotu vycestujete do Michaloviec, ako vnímate tohto súpera?

„Je to nepríjemné, veľmi dobre organizované mužstvo. Vychádza z netradičného rozostavenie 3 – 5 – 2. Všetko však urobíme pre víťazstvo.“

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia