Zápasový comeback "hroťáka" T. Bobčeka

Ján SvrčekŠport25.8.2023

Bolo to 20. mája t. r., keď ružomberský futbalista Tomáš Bobček nastúpil (zatiaľ) na svoj posledný ligový zápas (v Poprade proti Liptovskému Mikulášu odohral prvý polčas). V dvoch play-off stretnutiach o miestenku v Konferenčnej lige, už, pre zranenie, chýbal. Dvadsaťjedenročný útočník sa do zápasového kolotoča vrátil až v stredu (23. augusta) v zápase Slovnaft Cupu v Diviakoch, keď na trávniku pobudol šesťdesiat minút a raz skóroval.

Aký to bol pocit, zase sa vybehnúť na hraciu plochu?

„Jasné, každý by sa tešil. Už ale mám za sebou návraty aj po oveľa dlhších pauzách. Táto nebola dáka tragická. Bol som však rád, že zase hrám.“

Kedy bolo zrejmé, že tréner, zo zdravotného hľadiska, môže s vami rátať?

„Už skoro mesiac som bol v tréningovom procese. Všetko nasvedčovalo, že v Dunajskej Strede pôjdem na lavičku. Avšak tréneri, asi pre istotu, ma ešte nezobrali. V Trenčíne už moje meno bolo medzi náhradníkmi. Netajím, štart v Diviakoch som bral ako realitu. Bol to taký dobrý zápas na rozbeh.“

Odzrkadlila sa na ihrisku vaša nedobrovoľná výluka?

„S loptou sa nevyskytol žiadny problém. V tomto smere som bol na tom, ako po týždňovej prestávke, lenže kondičku neoklamete. Tá ešte chýba, musím na nej popracovať. Tento deficit sa prejavil aj proti mužstvu z piatej ligy. Avšak snažil som sa ísť na maximum.“

Aké zdravotné peripetie vás stopli?

„Išlo a natrhnutý predný stehenný sval. Na konci predchádzajúcej sezóny som si ho najprv natiahol. Nezdalo sa mi, že ešte nie je doliečený. Začal som trénovať a potom vysvitlo, že došlo k natrhnutiu v dĺže desiatich centimetrov. Tým pádom nedalo sa nič robiť, len čakať, kým sa noha dá úplne do poriadku a vlákienko zrastie. Absolútna pauza bola nevyhnutná. Keď som potom začínal, najprv to boli len nejaké cvičenia. Je to veľmi nepríjemné, keď nemôžete sa hýbať, čo je základná podmienka vašej profesie.“

Vráťme sa ešte k zápasu Slovenského pohára v Diviakoch (4:0), čo mužstvu proti súperovi o štyri ligy nižšie kládol na srdce tréner Peter Tomko?

„Samozrejme, boli sme veľkým favoritom, no tréner chcel od nás, čo v každom zápase. Aby sme boli aktívni, hlavne v poslednej tretine ihriska. Tiež úlohou bolo si vypracovať čo najviac šancí, presadzovať sa v situáciách jeden na jedného, po krajoch i stredom ihriska. Vravel, aby sme na tieto veci ešte viac kládli dôraz.“

Naplnili ste to?

„Myslím si, že áno. Hoci dalo sa vyhrať oveľa vyšším rozdielom. Aj ja som mal ešte ďalšie šance. Samozrejme, kde – čo mohlo byť i lepšie.“