Chýbala tiež emócia, väčšia túžba pokoriť súpera. Takisto futbalový kumšt, ľahkosť a plnší zásobník síl. Ružomberok v súboji so Žilinou bol v roly mierneho favorita, ale ju nenaplnil.
„Keď prehráte doma 0:2, ťažko sa to hodnotí. Pozitívom len možno bolo, že sme po inkasovaných góloch prevzali iniciatívu. Nemali sme však súpera pustiť do dvojgólového vedenia, potom sa ťažko hrá a výsledok otáča,“ vravel po včerajšom zápase očividne sklamaný domáci stopér Alexander Mojžiš.
Čo mužstvo na ihrisku neplnilo z predzápasového plánu?
„Vedeli sme, v čom je Žilina silná, že si treba dávať pozor na nakopnuté lopty za obranu. To sa však nezvládlo a bol z toho aj druhý inkasovaný gól.“
Práve ten bol zlomový?
„Dá sa povedať, že áno. Stále sme však verili v naše schopnosti, že výsledok sa dá otočiť. Hoci prehrávať 0:2, nie je nič príjemné. Všetko sme preto aj robili. Ďakujem divákom, že napriek nepriaznivému stavu, nás stále hnali dopredu. No, bohužiaľ, výsledok je taký, aký je.“
Nemáte pocit, že mužstvo sa nenachádza v optimálnej forme?
„Nevyšli nám niektoré zápasy. Tie, ktoré sa mali povyhrávať, skončili iba remízou a v ktorých sa mohol získať aspoň bod, sme prehrali. To vás potom psychicky zráža dole. Tiež máme veľa zranených hráčov, ale na to sa nemôžeme vyhovárať.“
To už dávno nebolo, zápas bez jedinej vážnej strely na bránu, čo vy na to?
„Snažili sme sa presadiť. Súper dobre bránil, no nedokázali sme nájsť správny recept na jeho defenzívu.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia