105 rokov meštianky

František DianSpoznávame RK1.9.2024

Opäť sa otvárajú brány škôl, aby po dvoch mesiacoch prázdnin privítali žiakov a študentov. Obnovujú sa prerušené vzťahy, priateľstvá a kamarátstva. Nikto neskúma, či návrat do škôl je pre žiakov  potešením, alebo nútenou povinnosťou. Ale o to v našom príspevku nejde.

Vedenia škôl si na začiatku pripomenú svoje úspechy predchádzajúceho roka, pripravia plány pre nový školský rok a niektoré školy si spomenú i významné udalosti a výročia školy. Keby ešte v Ružomberku existovala meštianska škola, tak by si určite pripomenula  105. výročie svojej existencie. Ale v školskom systéme takýto typ školy už nie je. V päťdesiatych rokoch minulého storočia meštianky nahradili osemročné stredné školy (OSŠ), potom základné deväťročné školy (ZDŠ) a dnes tento stupeň vzdelávania nesie pomenovanie – základná škola (ZŠ).

Do vzniku ČSR v roku 1918 boli v Ružomberku tieto školy: rímskokatolícka dievčenská škola, rímskokatolícka chlapčenská ľudová škola, evanjelická ľudová škola  a židovská škola. Žiaci, ktorých schopnosti, nadanie a úmysel rodičov poskytnúť svojmu dieťaťu vyššie vzdelanie, po absolvovaní ľudovej školy pokračovali v štúdiu na gymnáziu.

Z prehľadu je vidieť, že ľudové školy boli zriaďované a riadené cirkvou. Pripravovaná školská reforma  československej vlády si za cieľ stanovila znížiť vplyv cirkvi na školstvo. Popri existujúcich školách boli zakladané štátne meštianske školy, spoločné pre dievčatá aj chlapcov.  Do  meštianky prichádzali žiaci po absolvovaní ľudovej školy. Štúdium trvalo štyri roky a ten, kto ukončil meštianku, dosiahol stredný stupeň vzdelania. V Ružomberku bola meštianska škola zriadená od septembra v roku 1919.

               V čase založenia nemala škola vlastnú budovu. Nebol ani iný vhodný priestor, kde by meštianka mohla byť umiestnená. Riešenie sa našlo v spolupráci s armádou. Najzápadnejšia budova Štefánikových kasárni po úpravách poslúžila pre umiestnenie školy. Dlho prevládala mienka, že pri výstavbe budov priemyselných škôl boli zbúrané dve budovy kasárni. Skutočnosť je taká, že zbúraná bola najväčšia budova a dve menšie,  okrajové stoja dodnes. V jednej, bývalej meštianke, je ubytovňa pre sociálne odkázaných ľudí a v druhej, bližšie k stredu mesta, je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

V prvom roku existencie do meštianky v septembri nastúpilo 35 žiakov, z toho 10 dievčat. V školskom roku 1921/1922 už mala škola 171 a v ďalšom roku až 266 žiakov nielen z mesta, ale aj z okolia. V škole vyučovali väčšinou českí učitelia, pretože bol nedostatok slovenských. Riaditeľom školy bol Ján Loucky, ktorý vyučoval dejepis a zemepis. Slovenčinu a prírodopis vyučoval Václav Skácel, matematiku, fyziku a kreslenie Jindřich Heger. Ani sa netreba pozastavovať nad skutočnosťou, že v škole bola vyučovacím jazykom československá reč. Keďže v nasledujúcich rokoch počet žiakov v meštianke pribúdal, budova svojim priestorom nepostačovala. Preto mesto v rokoch 1924-1925 postavilo novú, modernú, účelovú budovu spoločnú pre štátnu meštianku  a štátnu ľudovú školu na Dončovej ulici. V neskorších desaťročiach, kedy pribudli ďalšie budovy škôl sa meštianke nehovorilo ináč, len „prvá zédeeška“. Aj táto budova bude o rok sláviť storočnicu. Pomenovanie „meštianka“ sa desaťročiami z hovorovej reči pedagógov i obyvateľov vytratilo. Dnes sú už iba v archívoch uložené materiály o bývalej meštianke.

Fotogaléria