Aj ten je už z polovice zaplnený. A rovnako pribúdajú chodníčky a pomníky aj v urnovom háji. Nieto sa čomu diviť. Veď tomuto cintorínu je 110 rokov od jeho zriadenia. Vtedy, v roku 1913 kedy bol zriadený mal Ružomberok okolo 13 000 obyvateľov. Predpokladalo sa, tak rozsiahly priestor pre pochovávanie by mal vystačiť aj na dve storočia. V súčasnosti sa počet obyvateľov pohybuje okolo tridsať tisíc, keď už na začiatku 21. storočia tridsať tisícovú hranicu prekračoval. A cintorín sa zapĺňa nevídanou rýchlosťou.
Zaujímavé je, že Ružomberok si po cisárskom nariadení o zákaze pochovávania pri kostoloch (1780) vždy zriadil cintorín na okraji mesta. Tak tomu bolo aj po uvedenom zákaze a cintorín bol zriadený na Nemeckej ulici v Malom Políku (dnes budova súdu a väznice). Keď sa tento cintorín zaplnil, opäť za mestom, na Rovni (v miestach budovy hasičov a bývalej školy) bol v roku 1805 zriadený nový cintorín. Časom sa aj ten zaplnil a musel ustúpiť rozširujúcemu sa mestu. Uzatvorený bol 1.10.1913 a zlikvidovaný v roku 1956. V čase jeho uzatvorenia už malo mesto vyhliadnutý nový priestor pod Kalváriou. Bolo to mimo mesta a obydlia ľudí. Dnes ani to už neplatí a okolo cintorína je zástavba.
Nový cintorín, teda súčasný, otvorili 12. októbra 1913. Do cintorína sa vchádzalo z východnej strany ako dnes tromi kamennými bránami. Z pôvodných vchodov sa zachovala iba prostredná brána s kamenným krížom. Krajné brány boli buď prestavané, alebo zrušené (južná). Na začiatku cintorína bola postavená márnica, ktorá však nemala dostačujúci priestor na pohrebné obrady. Budova stojí dodnes a je využitá k iným účelom. Pohrebný obrad sa spravidla vykonával vonku. Pred päťdesiatimi rokmi (1972-73) bol postavený nový dom smútku, pretože predchádzajúci nevyhovoval mnohým požiadavkám. Stavbu projektoval Štefan Hatala, priečelie zdobí mozaika od Róberta Dúbravca a Rudolfa Moška. Stodesať ročný cintorín svojou polohou nad mestom a výhľadom na široké okolie patrí k významným mestotvorným prvkom Ružomberka.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia