Stredoveký Ružomberok. Mestečko s výnimkou niekoľkých zemianskych kúrii postavené z dreva, priamo lákalo jazyky zničujúcich požiarov. A nebolo ich málo. 0d roku 1611, od kedy boli v kronikách mesta zaznamenávané požiare, do roku 1930 bola vyše stovka stredných a veľkých požiarov.
Niekedy vyhorelo niekoľko domov, inokedy celá ulica. Najničivejší bol požiar, ktorý vznikol 28. júna 1797, kedy vyhorelo takmer celé mesto. Uhorelo 16 ľudí a 20 sa vážne popálilo. Prijaté opatrenia vedenia mesta nepomáhali. Pri hasení požiaru ľudia okrem kýbľov s vodou nemali iné hasiace prostriedky. Neboli vymyslené. Tak tomu bolo až do roku 1830, kedy mesto zakúpilo prvé štvorručné striekačky, ktoré ľudia nazývali „síkačky“. Vycvičení hasiči, ako ich už mali veľké mestá, v Ružomberku neboli.
Iniciatívy sa ujal prednosta železničnej stanice Alexander Schmidt, ktorý založil Dobrovoľný hasičský spolok v Ružomberku a stal sa jeho prvým veliteľom. Pri založení mal spolok 11 členov, ale do konca roka sa počet zvýšil na 51 členov. Stanovy spolku boli nadriadenými orgánmi schválené 15. septembra 1874, teda pred 150 -mi rokmi.
Vedenie mesta pre podporu hasičského spolku zakúpilo 20 kanví na vodu a striekačku na ručný pohon, ktorú ku požiaru musel doviesť konský záprah. V tom čase bývalo zvykom, že každý spolok, cech, združenie, mali svoju zástavu, s ktorou sa prezentovali na svetských a cirkevných slávnostiach. Založený hasičský spolok si nechal vyhotoviť zástavu, ktorú slávnostne posvätili v máji 1875. Členstvo v hasičskom spolku bolo významným honorom na úrovni mesta. Preto členmi boli popredné osoby mestskej inteligencie.
Keď v Európe boli vynájdené výbušné motory do aut, začali tento vynález používať aj pri konštrukcii striekačiek. Novinka neobišla ani naše mesto. Na rozhraní 19. a 20. storočia v čase, kedy bol veliteľom hasičov Okoličányi, mesto pre hasičov zakúpilo prvú motorovú striekačku. Aj túto striekačku musel ku požiaru dopraviť konský záprah. V rokoch 1900 – 1916 mal pohotovosť konského záprahu k preprave striekačky Herman Doner. Napriek takémuto vybaveniu hasičov od ohlásenia požiaru až po prepravu striekačky uplynul určitý čas a horiacemu domu to už málo pomohlo.
Po vzniku 1. ČSR začali v Čechách vyrábať prvé autostriekačky. Boli rýchlejšie pri zásahu, ale vyžadovali odbornú obsluhu vedenia auta a striekačky. Takýmito odborníkmi v našom meste boli páni Kando a Paška. Okrem povolania hasičov obsluhovali aj prvú sanitku značky PRAGA. V roku 1930 mesto zakúpilo novú, modernú dvojkolesovú autostriekačku, ktorú 25. mája 1930 pri početnom zhromaždení ľudí slávnostne posvätil Andrej Hlinka. Zmenám vo vybavenosti hasičov ešte nebol koniec. V roku 1932 v priestore zrušeného starého cintorína bola za pol milióna korún postavená jedna z najmodernejších hasičských staníc na Slovensku.
Konečne mali hasiči svoju účelovú budovu aj pre umiestnenie techniky. Inováciám nebol koniec. V roku 1938 mesto pre hasičov zakúpilo nové hasičské auto so striekačkou a s cisternou na vodu. Okrem požiarov bolo auto nasadzované aj na kropenie prašných ulíc mesta a prašného futbalového ihriska „Sahara“ pred zápasom. Za desiatky rokov hasičská technika morálne zostarla a novej technike už nevyhovoval hasičský dom. Preto v rokoch 2014 – 2015 bola hasičská stanica z prostriedkov eurofondov zrekonštruovaná, aby slúžila ďalšie desaťročia.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia