70-ročný futbalový štadión

František DianSpoznávame RK4.5.2025

Človek vo veku 70 rokov je obyčajne dôchodcom. Ružomberský futbalový štadión pri plnohodnotnom využívaní za sedemdesiat rokov nepôsobí dojmom dôchodcu. Aj keď by si už čo-to na tribúnach žiadalo vylepšenie. Aká je história jeho výstavby?

V prvopočiatkoch futbalu v Ružomberku, pred 120 rokmi, futbalisti nemali vlastné ihrisko. Hrávali na vojenskom cvičisku za kaštieľom, alebo na mestskom trhovisku pre dobytok, ktoré bolo na mieste bývalej štátnej nemocnice. Prvé futbalové ihriská boli vybudované pod Paračkou a za Fullovou krčmou. V roku 1925 (100. výročie !) bol založený ŠK Ružomberok. Ale ihrisko nemal a na zápasy si prepožičiaval ihrisko pod Paračkou.

V roku 1926 mestská rada zdarma prepožičala pozemok na dobytčom trhovisku. Trhovisko bolo premiestnené do priestoru parku, na miesto, kde je dnes  Liptovské múzeum. Tam si za 30 000 korún ŠK Ružomberok vybudoval futbalové ihrisko. Poslúžilo desať rokov a potom muselo ustúpiť výstavbe múzea. V tom čase, už s pomocou mesta, nákladom 172 000 korún, bolo vybudované nové ihrisko aj s tribúnou (Sahara) za dnešným Gymnáziom na ul. Štefana Moyzesa. Futbalisti ho využívali do roku 1954, kedy priestor ihriska opäť musel ustúpiť, tentoraz bytovej výstavbe. Futbalový klub sa sťahoval ďalej na západ, na okraj mesta, do Veľkého Políka. V tom čase už bol nový futbalový štadión, na súčasnom mieste, pred dokončením. Pripomeňme si históriu výstavby futbalového štadióna vo Veľkom Políku.

Podnet k vybudovaniu športového areálu vo Veľkom Políku vzišiel na zasadnutí predstavenstva Slovenských bavlnárskych závodov (SBZ) dňa 8. augusta 1946. Dôvodom bola výstavba internátu Mladá generácia pre tisíc mladých zamestnancov závodu.  Športový areál mal slúžiť na využitie ich voľného času, teda na spoločenské a športové vyžitie. Do úvahy prichádzali dve lokality: Hrabovská dolina, ale tam bola vojenská strelnica a nezastavaný priestor Veľkého Políka, kde boli polia. Mesto, vtom čase, plánovalo postaviť nové ihrisko na Kňažke, ale celulózky dali k návrhu záporné stanovisko. Bol to, pre rozširovanie fabriky v budúcnosti, jediný možný priestor.

Takto vzniknutá situácia nahrávala výstavbe štadióna v Políku. Na vyvlastnenie pozemkov a výstavbu areálu bolo potrebných 60 miliónov korún. Predstavenstvo SBZ dňa 25.4.1947 odsúhlasilo výstavbu štadióna v Políku a vyčlenilo z vlastných prostriedkov 5 miliónov korún. Prekážkou ostal regulačný plán zástavby mesta, ktorý bolo potrebné zmeniť. Viac pochopenia pre výstavbu štadióna našli funkcionári bavlnárskych závodov v Okresnom národnom výbore (ONV) v Ružomberku, ako vo vedení mesta. Dňa 14. 9.1948 vydalo Povereníctvo priemyslu a obchodu potvrdenie, že stavba štadióna v Ružomberku bola zaradená do operatívneho plánu na rok 1948. Po mnohých rokovaniach, lobovaní, konečne mesto Ružomberok dňa 10. novembra 1948 súhlasilo so zmenou územného plánu a vyvlastňovaním pozemkov. Nadväzne na to ONV v Ružomberku dňa 19. novembra 1948 vydalo súhlas na výkopové práce pre stavbu. Celá príprava výstavby trvala 20 mesiacov.

V septembri 1949 začalo odkupovanie a vyvlastňovanie pozemkov od 55 subjektov v cene od 67 do 84 korún za 1 m².  Dňa 6. októbra 1949 sa začali vytýčenom priestore zemné práce: odhumusovanie – stiahnutie ornice, odvodnenie, kanalizácia, montovanie vodovodných potrubí, drenáže. Postupne pribúdalo navážanie štrku, hliny, škvary, pilín, rašeliny, na atletickú dráhu špeciálna drť, antuka, škvara. Plocha ihriska bola zložená zo šiestich vrstiev. Spomenutých 5 miliónov zo SBZ nepostačovalo. Ďalšie prostriedky 9,5 milióna korún poskytol sociálny fond fabriky, 3 milióny Slovenský úrad pre telesnú výchovu a šport, 5 miliónov Podporný fond zamestnancov a mesto prispievalo každoročne čiastkou 25% prestavaných nákladov.

V polovici roka 1952 sa už trávnik ihriska zelenal a okraje atletickej dráhy lemovali obrubníky. Začali práce na stupňovitom hľadisku na státie a na tribúnach na sedenie. Na valy pre tribúny bola odrezaná a premiestnená zemina z priľahlého svahu (dnes garáže na ul. Dušana Makovického). Svojpomocná výstavba pokračovala nespočetným množstvom brigádnických hodín ružomberských študentov a pracovníkov fabriky. Iba odborné práce vykonávali špecialisti. Stavalo sa podľa vzoru moderného štadióna Zbrojovky Brno, s ktorou ružomberskí funkcionári nadviazali kontakt, časté boli vzájomné návštevy. Tak vyrastal jeden z najkrajších štadiónov na Slovensku. Hoci ešte nebola stavba dokončená, futbalisti na ihrisku (nútene) hrávali svoje zápasy už v roku 1954. K 10. výročiu oslobodenia mesta a konca 2. svetovej vojny bola výstavba štadióna ukončená. Dňa 8. mája 1955 sa na krásnom štadióne uskutočnila 1. okresná spartakiáda. Bolo to prvé veľké podujatie, po ktorom nasledovali nielen futbalové zápasy, ale aj atletické preteky, na susediacich kurtoch volejbalové a basketbalové zápasy a tenisové súťaže.

Takto štadión slúžil až do roku 1998, kedy bola zrušená atletická dráha, zrekonštruovaná hracia plocha, postavená nová, západná tribúna a v roku 2006 aj východná tribúna. „Vše športový“ štadión sa zmenil na futbalový štadión. Ale to už je iná, novodobá história.

Fotogaléria