A bude svetlo

František DianSpoznávame RK28.11.2021

Od čias ako pračlovek spoznal svetlo vyžarujúce z ohňa, snažil sa ho vo svojom žití udržiavať a využívať. Tisícročiami vymýšľal človek rôzne prostriedky osvetlenia. Mnohé zanikli ako nepraktické, ale sviečky napriek elektrickému osvetleniu sa tešia záujmu a príležitostnému využitiu. Slávnostné stolovanie, pamiatka zosnulých, náboženské obrady, navodenie intímnej atmosféry v súkromí, využitie v rehabilitačných a masážnych centrách, všade tam a ešte inde sviečky nájdu uplatnenie. Uplynulo len sto rokov od obdobia, v ktorom život každej domácnosti bez sviečok bol nepredstaviteľný.

V minulosti na výrobu sviečok sa špecializovali sviečkari. Najčastejšie ich vyrábali z loja zvierat a včelieho vosku. V Ružomberku mali početné zastúpenie, ale nikdy nezaložili vlastný cech. O ich činnosti svedčí aj zápis v kronike mesta, v ktorom je v roku 1818 uvedené „mesto zakázalo sviečkarom, aby na ulicu nevykydávali zbytky loja z výroby sviečok.“ Sviečky v Ružomberku sa v minulosti stali aj formou splácania pokuty previnilcov. Stávalo sa, že miesto finančnej pokuty previnilec musel „dodať isté množstvo vosku na sviečky potrebné v chráme, na procesiách a pohreboch.“ S výrobou sviečok z vosku sa zaoberali aj medovnikári, ktorí kupovali celé včelie kláty a okrem medu tým získali i vosk. Vo sviečkarstve vynikal ľupčiansky medovnikár V. Oravský. „V roku 1917 vyrobil na výstavu v Budapešti veľký paškál /kostolná sviečka/, ktorý nepretržite horel jeden mesiac. Za tento čas nevytiekla z neho ani jedna kvapka vosku, tak presne bol vyrátaný knôt. Za tento výrobok dostal Oravský prvú cenu.“ /P. Stano: Medovnikárske remeslo v Liptove/.

Dnes sviečkárske remeslo neuživí remeselníka. Je to o záľube, zmysluplnom využití mimopracovného času a žiadajúcim zákazníkom ponúknutie vkusného voskového výrobku. Ale tiež o využití vosku ako vedľajšieho produktu vo včelárstve. Jednou z mála výrobcov sviečok v našom regióne je pani Júlia Martinovičová z Liptovských Revúc. Je zanietenou včelárkou i hrnčiarkou, ale o tom bude nasledujúci príspevok. Pri návšteve pani Martinovičovej sme sa o jej práci dozvedeli veľa zaujímavého. Ako každé remeslo, aj sviečkarstvo vyžaduje nevyhnutné teoretické znalosti, poctivý prístup k práci, zručnosť a vykonávať túto prácu s láskou. O výrobe sviečok z včelieho vosku nám prezradila. „Na to, aby sme získali čistý vosk je potrebné vedieť niečo aj o chove včiel.

Tmavé voskové plásty, na ktorých včely budujú bunky pre nové potomstvo, by sa mali po troch rokoch vymieňať. Vosk z rámikov je možné získať viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa celé rámiky vložia do špeciálneho paráka, kde vplyvom horúcej pary sa vosk rozpúšťa a zberá do zbernej nádoby. V paráku môže byť aj cedidlo na zbieranie nečistoty, alebo sa z rozpusteného vosku nečistoty pozberajú. Vosk sa musí prefiltrovať, aby bol čistý a sýtožltý. Takýmto výrobným procesom sa získa čistý vosk a rámiky sa čiastočne dezinfikujú. Vosk sa okrem výroby sviečok používa v kozmetike, farmácii, na výrobu dekoratívnych predmetov, ale aj na výrobu nových medzistienok vkladaných do rámikov.

Pri výrobe sviečok je dôležité vedieť, akému účelu má sviečka slúžiť, ako má byť hrubá a podľa toho zvoliť hrúbku knôta. Nesprávne zvolený knôt pri horení príliš rýchlo, alebo pomaly roztápa vosk. Rozpustený vosk pri výrobe sa potom nalieva do silikónových foriem...“ Kedysi sa používali formy z dreva vyrezané, často zdobené rôznymi motívmi. Je v schopnostiach každého sviečkara , aký pracovný postup a formu výroby si zvolí. Nás, ako konzumentov poteší, kedy si na príležitostných trhoch, výstavách, jarmokoch kúpime vymodelovaný kúsok voskovej krásy a v sviatočný vianočný deň necháme izbu zaplniť príjemnou vôňou spaľujúceho včelieho vosku. Nechajte sa inšpirovať a spríjemnite si sviatočné chvíle.