Adventné zvyklosti, povery, čarovania

František DianSpoznávame RK24.11.2019

Krátke zimné dni, dlhé večery a noci v povedomí našich predkov boli priestorom pre fantáziu a predstavivosť

Pri niektorých prírodných, či ľudských javoch hľadali vysvetlenie v magických, nadprirodzených silách. Dobrých, ale skôr zlých. Ani sa nedivme vymysleným poverám, čarovaniu , zvyklostiam. Niekedy tak konali z obavy, inokedy z priania a splnenia túžob a vieru v lepší život. Za generácie sa toho nazhromaždilo v každom regióne nadostač. Pripomeňme si niektoré ľudové tradície z minulosti v Ružomberku a v najbližšom okolí.

Adventné obdobie začínalo po sviatku svätej Katarína 25. novembra

Katarínske zábavy ukončili radovánky a nastal čas priadok, tkania, pletenia, párania peria... Pri týchto spoločných robotách pre krátenie času bol priestor pre rozprávanie príhod, rozprávok, príbehov. A často sa vymyslené príbehy splietali so skutočnosťou a ústnym podaním sa šírili ďalej. A neraz sa ku ním čo-to pridalo. Prvým magickým dňom bol 30. november, sviatok svätého Ondreja. Bol dňom veštenia lásky pre vydajachtivé dievčatá. V Ružomberku dievčatá pri plote mládenca, ktorého sa chceli stať ženou, triasli plotom a odriekali: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím Ťa, daj mi dobre znati, s kým ja budem pri oltári stati.“ S kým sa jej v noci posnívalo, ten sa mal stať jej mužom. Na Ondreja dievčatá liali roztopené olovo cez otvor kľúča do studenej vody a zo stuhnutej podoby hľadali zamestnanie budúceho ženích /Liptovské Sliače/. V Liskovej, v Bielom Potoku, v Černovej pri rovnakom zvyku dievky odlomili z plota laty, polámali ich na kolene a zo získaného dreva založili oheň a varili halušky. Do cesta vložili 12 lístkov s menami mládencov /jeden bez mena/ a dali halušky variť. Ktorá haluška vyplávala prvá na povrch s lístkom, bolo to meno budúceho ženícha. Ak bol v haluške prázdny lístok, krutá budúcnosť čakala dievča – nikdy sa nevydá. V Černovej od Lucie si v rodinách každý deň zaznamenávali počasie. Každý deň znamenal mesiac budúceho roka. Podľa toho sa predvídalo, aký bude rok, . Ktorý mesiac bude daždivý, ktorý slnečný, chladný, či teplejší... Na Luciu mal vstúpiť do domu ako prvý muž, aby domácim priniesol šťastie. Ak vstúpila cudzia žena, verilo sa, že bude celý rok rozbíjať riady.

Veľa zvyklostí a povier sa spájalo s menom Lucie, 13.december

Nevedno prečo, to si Lucia nezaslúžila. Veď svätá Lucia svoj život zasvätila Bohu a preto bola popravená. Žila na rozhraní 3. a 4. storočia a bola patrónkou chudobných, chorých, slepých... Prečo však na deň Lucie sa do zvyklostí ľudí vnieslo množstvo povier, čarovaní za účasti bosoriek, stríg to nevieme. Na Luciu vo Vlkolínci bol zvyk, že deti a mládež si povešali na krk kravské a ovčie zvonce a behali poza humná a maštale a uličkami popri domoch. Zvonením a krikom vyháňali strigy z dediny. Nielen na Vlkolínci, ale aj na Bielom Potoku na Luciu dievky vložili do obálky dvanásť lístkov s menami mládencov a postupne ich denne po jednom vyťahovali a spálili bez toho, aby si pozreli meno napísaného. Posledný dvanásty lístok si na Štedrý deň prečítali a verili, že za tohto mládenca sa vydajú.

Mládenci od Lucie do Vianoc robili stolček bez použitia klincov a odkladali stružliny. Na Štedrý deň stolček zobrali na krížne cesty, posadili sa naň, trojkráľovou kriedou urobili okolo seba kríž, aby k ním nemali strigy prístup. Pomocou stolčeka mali vidieť a spoznať strigy z dediny. Ak by ich strigy naháňali, mali rozsýpať mak, aby ho strigy zbierali a aby za ten čas utiekli. V Bielom Potoku zbíjali mládenci stolček s trinástimi klincami, každý deň jeden klinec. Iná povera spočívala v tom, že chlapec, alebo dievča sa v dome posadilo na stolček oproti vchodovým dverám a odkoplo z nohy papuču. Ak papuča zostala špičkou do vnútra domu, mala osoba zostať doma, ak špičkou ku dverám, do roka mala z domu odísť.

V Likavke, Liptovských Sliačoch na Luciu nesmeli ženy chodiť na žiadnu návštevu do cudzieho domu. Pokladali sa za možné bosorky. V predvečer Lucie ľudia ako ochranu pred strigami konzumovali viac cesnaku a veraje a kľučky mazali masťou a cesnakom. Ak sa chcela striga dostať do maštale vraj odriekala: „Cesnáček, cesnáček, otvor že mi. Akože ti otvoriti, nemám hlavy, ani riti.“ V Štiavničke sa hovorilo, že na Luciu sa všetky strigy z okolia schádzajú na Brestovej. Zlietajú sa na metlách, trlici, ohreble. Tam vraj robia hostinu a tancujú. No beda človeku, ktorý by ich videl a vyzradil menom, roztrhali by ho.

Veľa zvykov sa zachovalo a rokmi opakovalo na Štedrý deň

Bo to snáď magickejší deň , ako na Luciu a nebol spájaný so zlými silami. Práve naopak, bol dňom, v ktorom v rôznych , zaužívaných úkonoch ľudia hľadali krajší život, krajší budúci rok. Lebo dni po Vianociach sa začali predlžovať a v ľuďoch nastával optimizmus. V Černovej, ako aj inde štedrovečerná večera začal modlitbou. Pod sviatočný, ľanový obrus sa dávali peniaze, obilie, aby bola hojnosť úrody a peniaze nikdy v dome nechybovali. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, kyslá polievka, opekance, ryba. Gazdiná do všetkých kútov rozhádzala hrach, aby bola hojnosť úrody. V niektorých dedinách gazdiná pri miesení cesta na koláče s rukami od cesta išla potriasť ovocné stromy, aby priniesli hojnosť úrody.

V Liskovej pri jedení opekancov s bryndzou sa dávalo pozor, kto vezme prvý opekanec z misy. Ak ho uchytilo dievča, išlo ho zjesť von a odkiaľ počulo brechať psa, odtiaľ malo mať muža. Pri jedení jablka sa priečne rozkrojilo. Ak bolo jablko zdravé s hviezdičkou, to bolo dobré znamenie. Červivé jablko, alebo orech znamenali pre osobu v budúcnosti chorobu. Takmer vo všetkých obciach odkladali zo štedrovečernej hostiny ostatky na tanier a zaniesli hospodárskym zvieratám.

Každá obec mala svoje zvyklosti , štedrovečerné „hodovanie“ s malými obmenami. Bohatstvo stola záviselo od úrodnosti končiaceho roka a toho čo sa odložilo v komore s poznámkou gazdinej „to bude na Vianoce“. Chceli sme čitateľom priblížiť iba niekoľko činností, ktorými žili naši predkovia v najbližšom okolí Ružomberka.