Aj tak bývalo

František DianSpoznávame RK13.7.2025

​Za posledných 50 – 60 rokov sa život v našom meste výrazne zmenil. Mnohé nariadenia, životné situácie, zvyklosti ľudí tej doby nám pripadajú ako neskutočné a niekedy aj kuriózne. Veď posúďte sami z nasledujúcich dobových záznamov uverejnených v novinách „Týždeň“, týždenníku SCP Ružomberok.

​Začiatkom šesťdesiatych rokov bol v predajniach nedostatok mäsa. Preto štát rozhodol, že jeden deň v týždni bude v spoločných stravovacích zariadeniach, reštauráciách a v hoteloch bezmäsitým dňom. V okrese Liptovský Mikuláš bol za bezmäsitý deň určený utorok. Ten, kto mal v dome chladničku, mohol sa mäsom predzásobiť. V spoločných stravovniach sa obedy a večere varili z obilia, zemiakov, zeleniny, kukurice, mlieka, húb. Mäsové jedlo ste v ten deň nedostali. Pre zdravie ľudí bol takýto „pôstny deň“ aj prospešný. 

V predajniach potravín vždy niečo chýbalo, alebo bol nedostatok. Dnes je neuveriteľné, že aj ocot bol nedostatkovým tovarom. Osobitne v lete, v čase nakladania zeleniny a uhoriek. Častý rozhovor v obchode: „Máte ocot? Teraz nemáme, ale dostaneme na budúci týždeň.“

​Na Partizánskej ulici (dnes J. Jančeka) bolo pohostinstvo „Revúčan“. Už z diaľky bol čitateľný pútač: „Podávame varené víno“. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď ku krčme aj to patrí. Horšie bolo, že v pracovnej dobe a nie na jeden pohár vína, tam chodili zamestnanci cechu 41 závodu SOLO. Potom v podnapitom stave sa vracali na pracovisko. Následkom boli úrazy žiaľ aj smrteľné.

​Bytov bol všeobecný nedostatok. Panelová výstavba bola v začiatkoch. Pre prideľovanie štátnych bytov Rada ONV v Liptovskom Mikuláši z 13. 8. 1963 prijala takéto rozhodnutie: Byt môže byť pridelený osobe v trvalom pracovnom pomere, ktorá dochádza do práce zo vzdialenosti nad 40 km. Druhou podmienkou bolo, že zamestnanec je nízkopríjmovou osobou a má najmenej tri deti. Rodiny s menej deťmi mali smolu.

​V čase od 2. februára do 2. marca roku 1963 v Dome osvety Ružomberk (dnes KDAH) vystupoval pražský súbor Laterna magika. Jeho vystúpenia boli svetovým unikátom a preto záujem divákov presahoval možnosti ponuky miest. Keďže v tom čase v Stredoslovenskom kraji bol pre vystúpenie tohto súboru jediným vhodným priestorom ružomberský „kultúrak“, záujem z celého kraja bol enormný. Na 36 vystúpení sa prihlásilo 27 000 záujemcov. Napríklad z Banskej Bystrice 1 500, Považskej Bystrice 1 500, Oravy 4 000.

​V roku 1973 televízny vysielač TEREZA na Kalvárii, pokrývajúci oblasť Liptova, dosluhoval a pre častú poruchovosť končil. Mal ho nahradiť nový vysielač na Mníchu. Aj ho nahrádzal, ale s rovnakými poruchami, ako starý vysielač. V televízii boli dva programy. Kým prvý program pokrýval celý Ružomberok, druhý program iba niektoré mestské časti. Stávalo sa, že signál vypadol aj na 2 – 3 hodiny, osobitne cez leto, keď boli búrky alebo cez zimu, kedy snežilo. Prevádzkovateľ to zdôvodňoval, že cez leto blesky poškodzujú elektrónky v zahraničnej aparatúre. Kým vyšiel pracovník na Mních a odstránil poruchu, trvalo to aj hodiny. Ľudia si sťažovali: „Platíme za služby, ktoré službami nie sú!“

​Bolo tradíciou, že pri nedostatku mäsa a vajec si obyvatelia v okrajových častiach mesta chovali hydinu. Nebolo by na tom nič mimoriadne, veď ešte pred 2. svetovou vojnou gazdovia v meste chovali aj dobytok. Na tvoriacich sa sídliskách v Baničnom a na Tatranskej ceste v roku 1964 chovanie sliepok obyvateľom vadilo. Vraj kuríny pri bytovkách sú nevzhľadné, pozliepané z kade čoho. Kohúty pri brieždení kikiríkajú a budia ľudí. Sliepky chodia voľne po chodníkoch a výkalmi ich znečisťujú. Stará zvyklosť dovoľovala pohyb sliepkam mimo dvora do Juraja (24. 4.). Potom by už na porastoch robili škodu. Na protesty občanov a písomné sťažnosti reagoval aj MsNV v Ružomberku (dnes MsÚ) tým, že všeobecným záväzným nariadením zo dňa 1.1.1951 bol zakázaný na území mesta chov hospodárskych zvierat, teda aj sliepok pod pokutou až 500,- Kčs. Nevieme, ako sa toto nariadenie dodržiavalo a či chovatelia upustili od chovu sliepok. 

Zo strany občanov boli aj podnetné návrhy napríklad z roku 1964: „Sme veľké           20 000-cové mesto s veľkým priemyslom, množstvom škôl, turistickým ruchom a nevydávame vlastné noviny. Závodné noviny Textiláka Týždeň riešia vlastné výrobné problémy. Obyvatelia nemajú informácie, lebo mestský rozhlas pre hluk aut na uliciach nepočuť.“

​Aj takéto problémy mali naši rodičia a starí rodičia v minulosti. Aj tak to bolo.