Ako to bolo s mestskými časťami Ružomberka

František DianSpoznávame RK22.10.2023

Biely Potok, Černová, Hrboltová a Vlkolínec sú mestskými časťami Ružomberka. História nás poučuje, že nie vždy a u každej mestskej časti tomu tak bolo. V roku 1376 nariadil kráľ Ludvik I. richtárom a obyvateľom Bieleho Potoka, Černovej a Villa Ludrovej, ležiacich v chotári Ružomberka, aby platili dane mestu Ružomberok a v sporných záležitostiach hľadali spravodlivosť u predstavenstva mesta.

V 15. storočí k trom predchádzajúcim častiam mesta pribudol Vlkolínec. Tak začala závislosť menovaných dedín od mesta. Dediny sa označovali ako „ulice“ mesta. Volili si po dvoch richtárov, Vlkolínec iba jedného, a hoci richtári „ulíc“ boli členmi mestského zastupiteľstva, boli podriadení ružomberskému richtárovi. Do jeho rúk skladali prísahu: „Prisaháme svojim pánom, že chceme verne a spoľahlivo , ako verným poddaným náleží slúžiť a vo všetkých veciach poslušní byť...“ Po voľbe na znak podriadenosti položili svoje richtárske palice pod stôl a zaplatili 40 denárov. 

Spolužitie „ulíc“ a mesta nebolo vždy v poriadku. Ružomberčania, ktorí boli obetavými a neohrozenými obhajcami svojich práv voči zemepánom, ukázali byť bezohľadnými  a nadradenými voči vlastným spoluobčanom – uličanom, hoci ich spájal spoločný osud. Spory vznikali o využívaní ružomberského chotára, pretože nebolo stanovené, čo patrí mestu a čo „uliciam“. Mesto im bránilo v rovnoprávnom využívaní mestských hôr, lúk, pasienkov i práva rybolovu. Prvý spor vypukol v roku 1771, kedy sa „ulice“ pokúsili osamostatniť od mesta, hoci sídlili v ružomberskom chotári. U stoličného súdu sa spory ťahali 50 rokov. Až v roku 1820 došlo k zrovnoprávneniu mešťanov a obyvateľov „ulíc“. A v roku 1850 bola ustálená „demarkačná“ čiara  medzi pozemkami mesta a „ulíc“. Až potom nastal relatívny pokoj.

Z predchádzajúcich viet vyplýva, že obce Ludrová a Hrboltová mali v posledných desaťročiach odlišný vývoj. V minulosti Ludrová pozostávala z dvoch častí, ktoré rozdeľoval potok Ludrovianka. Na  jeho pravej strane bola Zemianska Ludrová a na ľavej strane potoka bola Villa Ludrová, ktorá bola historickou súčasťou Ružomberka ako jeho „ulica“. V auguste 1953 sa obe časti spojili do jednej obce s názvom Ludrová. Od tohto roku bola obec samostatná a nepodliehala Ružomberku. 

Hrboltová bola založená niekedy koncom 13. storočia. Vtedy bol v osade postavený aj jeden z najstarších  kostolíkov v Liptove zasvätený Kataríne Alexandrijskej, ktorý slúžil miestnym obyvateľom. Ako samostatná obec fungovala Hrboltová do roku 1976. Vtedy v ČSSR začala prevládať tendencia zlučovania menších dedín a vytvárania strediskových obcí. Politické a štátne orgány rozhodli a občania Hrboltovej 1. decembra 1976 odsúhlasili, aby sa ich obec pričlenila k Ružomberku , ako jeho mestská časť. Odvtedy obec existuje ako Ružomberok – Hrboltová. V súčasnosti sú mestskými časťami Ružomberka Biely Potok, Černová, Hrboltová a Vlkolínec.

Fotogaléria