Andrej Hlinka a potravné družstvá

František DianSpoznávame RK9.11.2025

Nie sme kompetentní hodnotiť osobnosť Andreja Hlinku. Bol kňazom, politikom, bankárom, ale bol aj iniciátorom zakladania potravných družstiev. Na tieto jeho zásluhy chceme upriamiť pozornosť v nasledujúcom príspevku.

Na konci 19. storočia v podmienkach Uhorska bol život liptovských gazdov hospodáriacich na málo úrodných poliach, ale aj život obyčajných ľudí na hranici biedy. Aby si ľudia vzájomne pomáhali v ťažkých časoch , niekto prišiel s myšlienkou zakladania svojpomocných spolkov, družstiev.

Dňa 2. novembra 1894 Liptovské Sliače postihol rozsiahly požiar, ktorému za obeť padla takmer polovica dediny. Z 52 gazdov – pohorelcov iba traja mali poistenie majetku proti ohňu. Pre obyvateľov pred blížiacou zimou nastali ťažké dni a neistá budúcnosť. Obec a stoličný úrad ako ústretovosť povolili pohorelcom ťažiť drevo z obecného lesa na výstavbu nových domov. Vyzbieraných 3033 zlatých bolo pomocou, ale nemohlo postačovať pre všetkých poškodených. A tých pár vriec múky a obilia pre najbiednejších stačilo sotva na pár dní.  Pôžičky z peňažných domov si ľudia nechceli brať a zadlžovať sa, lebo by prišli aj o tie malé polia, čo ich vlastnili a živili. Kde mali ísť po radu a pomoc ak nie ku svojmu farárovi.

Farárom v tých rokoch bol v Sliačoch Andrej Hlinka.  On mal rozhľad a z novín poznal, že vo viacerých dedinách, ale už aj v Liptovskej Teplej založili občania svojpomocné družstvo. Preto navrhol a sám začal ľudí presviedčať o východisku z beznádejnej situácie tým, že v Sliačoch založia svojpomocné družstvo. Na Hlinku a organizátorov založenia družstva nadriadené promaďarské orgány hľadeli ako na panslávov a zradcov. Ešte aj miestny krčmár odhováral ľudí od založenia družstva, lebo cítil koniec úžerníctva a konkurenciu lacnejšieho tovaru v obchode. Ľudia verili Hlinkovi a nedali sa odradiť od úmyslu založenia družstva. 

V tlačiarni u Karola Salvu nechali vytlačiť stanovy družstva a návod „Ako založíme potravný spolok“. Členský podiel stanovili na 5 zlatých aby aj najchudobnejší mohli aj po častiach svoj podiel splatiť. V krátkom čase sa prihlásilo 170 členov. Mesiac po ničivom požiari , 2. decembra 1894 v miestnej škole mali ustanovujúce valné zhromaždenie a založili „Trojsliačanské gazdovsko-potravné a úverové družstvo“. Za predsedu družstva bol jednomyseľne zvolený Andrej Hlinka.

V obchode predávali lacnejšie potraviny, prijímali vklady od členov  a poskytovali im pôžičky. Obchod si zriadili v jednej miestnosti prenajatého gazdovského domu. Tovar mali vo vreciach a tekutiny v nádobách. Všetko nakupovali u Makovických v Ružomberku a dovážali na sedliackom voze do Sliačov. Keď mali prvé zisky, predajňu vybavili skriňami. Družstvo prosperovalo a dobré skúsenosti pomocou novín šírili pre ostatné dediny regiónu a Slovenska. Zakrátko boli podobné družstvá založené v Likavke, Stankovanoch, Liptovskej Osade, Liptovskej Lúžnej, Ludrovej, Ružomberku... 

Aj v svojej rodnej obci, Černovej bol A. Hlinka iniciátorom založenia potravného družstva. Stalo sa tak v roku 1904. Predsedom družstva bol Štefan Bačkor a obchod bol umiestnený v jeho komore. Možno družstvu chýbala organizátorská osobnosť, možno vyhovujúcejší priestor, ale aj porozumenie obyvateľov. Družstvo iba živorilo a v roku 1909 zaniklo. Podobný osud stihol už predtým, v roku 1896 aj založené „Bielopotocké a vlkolínske gazdovsko-potravné a úverové družstvo“. Iniciátorom založenia družstva bol kováč Jozef Floch a učiteľ Augustín Feldhammer. Podiely do družstva upísalo 247 obyvateľov Bieleho Potoka a Vlkolínca. Aj v tomto prípade pre neskúsenosť a nedostatočné vedenie po troch rokoch družstvo skončilo svoju činnosť. Stojí za povšimnutie, že v obyvateľoch myšlienka družstevníctva nezanikla a po 2. svetovej vojne sa s oveľa väčším úspechom k družstvu vrátili. 

Je nezmazateľnou skutočnosťou, že niekde na začiatku družstevníctva v Ružomberskom okrese bol Andrej Hlinka a potravné družstvo v Liptovských Sliačoch.