Ani doma tak nebolo

František DianSpoznávame RK8.11.2020

Vo väčšine domácností v dedinách Slovenska sa stále svietilo petrolejkami, alebo sviečkami. Ulice boli prašné, bez asfaltu, v noci neosvetlené. Za zdroj vody slúžili studne a potoky často s pochybnou vodou. Kúpeľne v domoch neboli. Na umývanie slúžil lavór, na kúpanie korýtko, alebo vanička s nahriatou vodou. Záchody boli vonku pri hnojisku. Hygiena zodpovedala uvedeným podmienkam bývania. Zohnať primerane zaplatenú prácu na dedine bolo takmer nemožné, osobitne pre mladé dievčatá a ženy.

V takýchto podmienkach svetielkom nádeje pre viaceré mladé ženy na Slovensku bola ružomberská textilka. Sem za prácou prichádzali mladé robotníčky po dovŕšení šestnásteho roka života nielen z okolia Ružomberka, ale aj z Oravy, Kysúc, od maďarských hraníc, z východu Slovenska. Nie raz po prvých skúsenostiach a zabývaní sa prichádzali so sestrami, kamarátkami. A ružomberská textilka ich vedela prichýliť a poskytnúť nielen prácu, ale aj ubytovanie, stravovanie a spoločenské vyžitie. V novo postavenej ubytovni – internáte „Mladá generácia“ nachádzali to, čo ani doma nemali. Čisté, ústredne vykurované izby s nábytkom, teplú vodu, sprchy, WC, stravovanie v závodnej jedálni a to všetko pár krokov od fabriky. Nie jedna z mladých žien sa v podnikových novinách „Ružomberský textilák“ vyjadrila, že sa im žije tak dobre, ako im ani doma nebolo.

„S ubytovaním som spokojná, cítim sa veľmi dobre...Krásne zariadené izbičky, umyvárne,

kúpeľňa, ústredné kúrenie, práčovňa, sušiareň prádla... som hrdá na to, že bývam v tak krásnom internáte...“ /RT č. 13-14/1951/ Dievčatá na izbách bývali po štyri a tie, ktoré dosahovali v práci nadpriemerné výkony /úderníčky/, bývali po tri. V závodnej jedálni priamo v budove mali celodennú stravu za 18 korún. Ubytovanie bolo za symbolickú cenu. K dispozícii mali závodnú lekársku ambulanciu a v tom čase nie malú službu – obuvnícku dielňu. Jednoduché dedinské dievčatá si naozaj podmienky pre život nevedeli vynachváliť. Prihodili sa im aj veselé príbehy či už v práci, alebo vo voľnom čase. S jedným sa v novinách podelila začínajúca pracovníčka. „Včera ráno sme vstali o pol tretej a išli do práce, lebo ani jeden z nás nemá hodinky /!/. Vrátnik nás so smiechom vrátil späť, aby sme si ešte do piatej pospali...“ /RT č. 13-14/1951/

Ružomberská textilka bola svojou výrobou pre celé Československo prepotrebná. Staré robotnícke ubytovne už po všetkých stránkach nevyhovovali slušnému ubytovaniu. Aby fabrika vytvorila podmienky pre nárast nových pracovníčok, bolo potrebné vystavať nové, vyhovujúce ubytovacie zariadenie. Na zasadnutí predstavenstva fabriky dňa 8. augusta 1946 bola prerokovaná a schválená výstavba internátu „Mladá generácia“ pre 1200 mladých zamestnancov. Výstavba začala o rok neskôr, 6. októbra 1947. Sprevádzali ju i nepríjemnosti s Povereníctvom priemyslu a obchodu, lebo pozemky pod stavbu od obyvateľov Černovej odkúpila fabrika za vysoké ceny. Stavba napredovala pomaly aj v dôsledku nedostatku stavebného materiálu. Ukončená bola až koncom roka 1950. To už fabrika na dlhé desaťročia prevzala pomenovanie Bavlnárske závody V. I. Lenina Ružomberok. Dokončená rozľahlá stavba pozostávala z troch vzájomne prepojených blokov. Blok „A“ /najväčší/ mal päť podlaží. Na každom okrem ubytovacích izieb bola spoločenská miestnosť, práčovňa, sušiareň, kúpeľňa, kuchynka. V bloku „B“ bola veľká kuchyňa s jedálňou, spoločenská miestnosť – kino so stupňovitým hľadiskom /dnes aula KU/ a zasadacie miestnosti. V bloku „C“ boli izby pre žiakov ZOŠ, 3 učebne, dielne, spoločenská miestnosť. Správcom internátu „Mladá generácia“ bol Ján Hruška a spočiatku postačovali dve vychovávateľky Lysáková a Hollá. Celá budova mala vlastný rozhlas. Na povojnovú dobu to skutočne bolo moderne postavené a vybavené ubytovacie a stravovacie zariadenie. Prvé dievčatá boli ubytované začiatkom roka 1951 a každým týždňom sa izby zapĺňali novými robotníčkami až do vyčerpania kapacity internátu. Kým spočiatku internát bol iba pre dievčatá, v šesťdesiatych rokoch začali ubytovávať na vyhradenom poschodí aj slobodných mládencov.

Po transformácii podniku v deväťdesiatych rokoch nastal úpadok internátu. Zánik fabriky a nepotrebnosť zariadenia boli predzvesťou jeho zničenia a devastácie. Slúži ku cti a chvále Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá ho prevzala do svojho majetku, revitalizovala a uviedla do takého užívateľského stavu, že môže slúžiť svojmu účelu ďalšie desaťročia a dotvárať architektúru tejto časti mesta pri vstupe do rekreačnej oblasti Hrabovo.