Bavlna

František DianSpoznávame RK14.9.2025

Sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia. Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Leniana (BZ VIL) v Ružomberku – Rybárpoli dosiahli vrchol svojho rozvoja. Vyrobené textílie žali úspechy a uznanie na  prestížnych výstavách a veľtrhoch.

Ocenenie zlatou medailou získali za kolekciu modrotlače Orava-Liptov na medzinárodnom veľtrhu v Lipsku. Zlaté stuhy Intermódy a Zlaté Fatimy z Libereckých výstavných trhov, veľtrhu spotrebného tovaru v Brne, či výstavy Trenčín mesto módy. Viaceré z ocenených tkanín boli hodnotené ako najlepšie výrobky ministerstva priemyslu. Látky vyrobené v Rybárpoli boli v módnych časopisoch Nemecka prezentované ako vlastné. Kvalitou vyhovovali aj prísnym kritériám západu. 

Prečo sa pri týchto úspechoch neprezentovať aj v meste, v regióne, kde výrobky vznikali. Aj takto preniknúť do povedomia občanov a spotrebiteľskej verejnosti celého Slovenska. Vznikol nápad, ktorý bol prvý raz realizovaný výstavou „Život a práca“ v roku 1969. Výstava bola umiestnená v Kultúrnom dome ROH v Rybárpoli (v súčasnosti tam sídli firma Montana). Po prvej úspešnej výstave málokto predpovedal, že bude mať pokračovanie ďalších štrnásť rokov. A po dvojročnej prestávke do roku 1988 ešte trikrát. Výstava niesla názov BAVLNA a konala sa vždy v jesennom období.

Súčasťou dvojtýždňového podujatia boli módne prehliadky za účasti modeliek z Prahy, ktoré zabezpečoval podnik zahraničného obchodu Centrotex, alebo modeliek z Bratislavy, ktoré organizoval slovenský podnik Slovakotex. Výstava bola príležitosťou pre návštevy najvyšších štátnych a politických predstaviteľov, hercov, spevákov. Podnikový riaditeľ Artúr Mydlo bolo pozorným hostiteľom. Žiadna významná návšteva neodchádzala z Ružomberka s prázdnymi rukami. Aj preto návštevy, aj tých najvýznamnejších osôb, do Ružomberka radi prichádzali.

V roku 1988 odišiel do dôchodku dlhoročný riaditeľ podniku A. Mydlo. S ním, akoby symbolicky skončilo aj organizovanie výstavy Bavlna. Do funkcie riaditeľa podniku nastúpil dovtedajší technický námestník Peter Filipp. Rozhodnutím ministra priemyslu v roku 1989 sa zmenila organizácia textilného priemyslu, čo v ďalších rokoch malo dopad aj na rybárpoľskú textilku.

Po nežnej revolúcii prechod podniku na trhové hospodárstvo znamenal vstup na neprebádanú pôdu, bez dostatočných skúseností. Stratili sa nadobudnuté kontakty a obchodní partneri. Trh začal zaplavovať lacnejší textil z ázijských krajín a rybárpoľská textilka nevedela konkurencii vzdorovať. Nastal úpadok a postupný zánik výroby. V súčasnosti už rybárpoľská textilka neexistuje. Ostali len spomienky žijúcich dôchodcov a na výstavu Bavlny si už málokto spomenie.