Vojensko-mníšsky rytiersky rád templárov bol založený v roku 1119 francúzskym šľachticom Hugom de Payne. Jeho úlohou bola ochrana pútnikov zo západu na ceste do Svätej zeme pred nájazdmi a nebezpečenstvom moslimov. Templári boli výborní bojovníci. Vyhrávali jednu bitku za druhou, čo im šírilo slávu celou Európou. Rád bohatol vďaka nariadeniu pápeža, pretože si vojnovú korisť mohli ponechávať.
Do bývalého Uhorska prišli templári asi v polovici 12. storočia za kráľa Gejzu II. Zakrátko vybudovali 10 kláštorov. Na území Slovenska boli kláštory v B. Štiavnici, Ilave, Blatnici... a podľa I. Houdeka aj na Oravskom zámku, v Liptovskej svätej Mare a v Martinčeku na Mníchu. Tri posledne menované kláštory tvorili jedno spoločenstvo s centrom na Mníchu. Svoju činnosť orientovali na Oravu, Liptov, Turiec, Trenčín, Zvolen, Gemer, Spiš a Šariš. Úlohou bolo šíriť a konať služby božie na tomto priestore. V prípade potreby brániť Uhorsko proti prípadným útokom z Poľska. Podľa niektorých autorov im patrili aj hrady Likava a Starhrad.
Podľa I. Houdeka v uverejnenom príspevku spred sto rokov, kláštor pri Martinčeku stál na vrchu Mních „na prievlači“. V ňom údajne zomrel počas vizitácie neprirodzenou smrťou majster templárov Gottfried Herberstein. Po násilnom zrušení rádu v roku 1312 bol kláštor na Mníchu ponechaný svojmu osudu a prevažne z dreva postavený, rýchlo chátral a zanikol. Takže niet po ňom ani stopy. Na jeho mieste na poliach, neskoršie premenených na pasienky, vyorávali roľníci skaly so stopami malty. Pôvodná cesta na Mních z južnej strany od Váhu za stáročia je nepoznateľná. Viacero autorov sa prikláňa k názoru, že práve od templárskych mníchov dostal aj kopec svoje pomenovanie.
Templárske kláštory zanikli bez zreteľných stôp. Veď ten na Mníchu bol zrušený skôr, ako boli Ružomberku udelené mestské výsady. Ale tento rád zanechal po sebe vzácne pamiatky. Súčasní historici sa nezhodujú so staršími pisateľmi v tom, že templársky rád dal vzniknúť najstarším kostolom Liptova a to Kostolu Všetkých svätých v Ludrovej, kostolíku v Martinčeku a v Liptovskej Mare. Podľa povesti bol Všechsvätský kostol spojený podzemnou chodbou s kláštorom na Mníchu. A majster templárov Herberstein mal byť v tomto kostolíku pochovaný. Okolo Všechsvetského kostola stála kedysi osada, ktorej obyvatelia utiekli pred Tatármi do hôr a viac sa nevrátili. Kým predchádzajúce tvrdenia sa opierajú o povesti, tak nález sídliskových keramických fragmentov v blízkosti kostola z 10. – 11. storočia a v okolí kostola z 13. storočia je dokázaný serióznym výskumom . A svedčí o obývanej lokalite už v týchto storočiach. Za povšimnutie stojí aj dvanásťuholníkový múr okolo kostolíka. Tak ako to bývalo v stredoveku zvykom v okolí kostolíka bol cintorín. Aj kostol v Martinčeku obtáčal múr a v priľahlom cintoríne pochovávali zomrelých obyvateľov z Likavy. Kostol v Liptovskej Mare bol rovnako chránený múrom , ale naviac mal aj strieľne.
Nech už historici sa prú o prítomnosti templárov na Mníchu a v okolí Ružomberka. Skutočnosť, že sakrálne stavby z tohto obdobia existujú dodnes, je neodškriepiteľná skutočnosť.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia