Bude z neho pltník

František DianSpoznávame RK13.11.2022

Chudobná mať moja

biedou ma chovala

miesto bohatstva mi

plť do vienka dala.

(z ľudovej piesne v Lúčkach)

V Liptove patrilo pltníctvo k najstarším druhom pracovnej činnosti. Bolo obživou nejednej rodiny Ružomberka a pri Váhu osídlených dediniek. Len čo pominuli ľady na Váhu a voda v koryte rieky sa rozhojnila, už sa pltníci zhromaždili na plťovisku , aby vyrazili na prvú plavbu na dolnú zem do Komárna, či až do Pešti. Pltnícky život bol ťažký a nebezpečný. Nejeden pltník našiel svoju smrť v divokej vode Váhu. Napriek tomu, ak sa v rodine pltníka narodil syn, rodičia sa tešili ako budúcej výdatnej pomoci pri poddanskom roľníčení, pri robote v panských lesoch a v pltníctve. K narodeniu syna sa zaužívalo veľa pltníckych zvykov. Zo zvykov okolia Ružomberka, ktoré zozbieral a v práci o pltníkoch uverejnil Miroslav A. Húska vyberáme niektoré.

V Lúčkach novonarodenému chlapcovi babica do prvého kúpeľa vložila íver a stružlinku z vesla, aby bol z chlapca pltník.

V Černovej, ak si otec želal, aby bol chlapec pltníkom, položil mu do kolísky náperok (súčasť vesla) a tanistru (plecniak).

V Stankovanoch matky verili, že keď sa nemluvňa rado plačká v kúpeli, bude z neho pltník.

V Svätom Michale keď sa pltníkovi narodil prvý syn, babica ho vyniesla na náperku pred dom a obrátila ho tváričkou k Váhu hovoriac: „K bystrému Váhu vedie úzky chodník, narodil sa nám rúči pltník.“ Keď mal chlapček tri mesiace, vyniesla ho matka k Váhu a bolo jedno či bolo leto, či zima, omočila ho tri razy za sebou do vody, aby bol smelý a počestný pltník.

V Liptovských Sliačoch nemluvňaťu dal otec do kolísky malú plťku, aby bol pltníkom

Keď už mal chlapec 14 rokov otec ho brával na prvú pltnicu, kde prechádzal pltníckym krstom. V Lúčkach chlapca vyprevádzala matka a krstná matka. Vzali so sebou biely koláč – pletenák, brezový korbáč a otec byľku medvedieho sadla, ktorým potrel synove ruky, aby bol mocný a rovnako potrel veslo. Brezovcom chlapca pošibali, aby sa nebál a z pletenáka musel kúsok zjesť a ostatok s brezovcom hodili do Váhu, to bol dar duchom vody.

V Gombáši krstili tak, že matka upiekla podplameník, dievčatá uvili venček z brezy, otec vzal do krbky páleného a odišli všetci s chlapcom na plťovisko. Matka vyliala do vody krv z osobitne chovaného čierneho kohúta a hodila podplamenník , dievčatá hodili do vody venček. Tým predstavili chlapca vodným duchom a vodným pannám. Potom si odpili všetci z pálenky a dali aj chlapcovi, aby bol silný a smelý.

V Svätom Michale sa pred prvou pltnicou zhromaždili pod zástavou svätého Klimenta pltníci pri pltiach aj s kňazom. Kňaz vysvätil plte požehnal pltníkov a dal im do krbky svätenú vodu na šťastnú plavbu. Potom nasledovalo pohostenie a po kališteku hriateho.

Aj v Stankovanoch sa pred prvou pltnicou zhromaždili pltníci v kostole. Ženy priniesli posvätiť koláče, dievčatá venčeky z brezy. To všetko poskladali k soške sv. Klimenta. Po posvätení kňazom sa všetci odobrali ku Váhu a do vody vhodili venčeky a po kúsku koláčov, aby si udobrili duchov Váhu.

Minuli sa pltnícke časy a s nimi odišli aj poslední pltníci. A po sto rokoch ostávajú iba v knihách a kronikách dedín zapísané ťažké, niekedy veselé, ale aj smutné príbehy pltníkov.