Čas koní a dostavnikov. Takto fungovala pošta v minulosti

František DianSpoznávame RK22.9.2019

Nastala doba mobilov, počítačov, tabletov... Kto z mladých ľudí vie, čo je to napísať zamilovaný list svojej láske. Poslať blahoželanie známemu, rodičom, poslať telegram, alebo cez pevnú linku si u spojovateľky na pošte žiadať medzimestské spojenie ? Možno o ďalšie desaťročia sa súčasná generácia bode podivovať komunikačným prostriedkom súčasnosti, ako sa podivujeme my nad poštovými službami v stredoveku. Ako to vlastne bolo v minulosti ?

Do 16. storočia poštu doručovali kuriéri na koňoch. Cez Ružomberok viedla stará obchodná cesta z Krakova cez Oravu na hornú Nitru a k Dunaju. V roku 1558 bola dokončená c. k. poštová linka z Viedne a Bratislavy do Košíc, Debrecénu a Rumunska cez Ružomberok okľukou, pre hroziace turecké nebezpečenstvo. Ale už v r. 1553 bola v Ružomberku poštová stanica s poštmajstrom menom Gorik. Po vybudovaní c. k. linky tu bol poštmajstrom Ján Lorenczy, ktorý nakazený morom zomrel v r. 1601. Poštmajstrom mohol byť len uhorský zeman. Plat dostával často oneskorene v hotovosti, alebo v naturáliách. Neplatil dane, dávky, poplatky, mýto, neubytovával vojakov. Dopravovali sa len listy na malé vzdialenosti pešo, na väčšie na koňoch, neskoršie na vozoch. Vzdialenosti medzi poštovými stanicami boli 3 – 4 poštové míle /1 poštová míľa =7,6 km/. Stanice sa podľa potreby menili. Ale Ružomberok ostával stanicou aj v čase tureckého nebezpečenstva, kedy sa pošta z Levíc dopravovala cez banské mestá. Odoslaný list bol vždy previazaný motúzom, zapečatený voskom s odtlačkom pečatidla. Obyčajne prichádzala pošta do Ružomberka 2 x do týždňa. V r. 1762 bol list z Bratislavy do Ružomberka štafetovou poštou dopravený do 48 hodín. V r. 1810 list podaný v Nitre bol do Ružomberka obyčajnou poštou doručený za 4 a ½ dňa.

Poštovú stanicu spravoval poštmajster – magister postae, ktorému podliehali postilióni /sprievodcovia poštových vozov/. Tí vykonávali samotnú dopravu. Svoj príchod ohlasovali trubkou, ktorá ostala symbolom pošty doteraz. Poštová stanica musela spĺňať určité podmienky: možnosť občerstvenia, nocľahu, pripravené kone na prepriahanie a prípinky /ružomberská pošta mala 2 kone/, maštale, zásoby krmiva, k dispozícii kuriérov...Najbližšie stanice boli v smere na Košice v Dechtároch, v smere na Zvolen v Liptovskej Osade. V roku 1649 bývalý kastelán Likavy Štefan Mitický zariadil prízemný dom na Podhore /v miestach, kde je KD AH/ na poštovú stanicu a dom bol povýšený na zemiansky dvor – kúriu. Hodnosť poštmajstrov dostali Mitickovci dedične. V r. 1667 Ondrej Mitický zriadil poštovú odbočku cez Žilinu, Kysuce do sliezskeho Tešína. Cesta na prepravu pošty boli vytýčené, ale málo udržiavané, viedli často lesom a bolo nebezpečenstvo prepadnutia zbojníkmi, vojakmi, zhabanie koní... V roku 1691 sa stal dedičným poštmajstrom v Ružomberku Adam Madocsanyi, ktorý odkúpil od vdovy Mitickej kúriu s miestnosťou pošty /stará pošta/. Po ňom boli Imrich /1731/, František /1764/ a ich nasledovníci až do 70-tých rokov 19. storočia. V roku 1760 madocsanyiovská kúria vyhorela aj s bočnými stavmi. V r. 1722 štát prevzal všetky uhorské pošty do vlastnej správy a okolo r. 1750 zaviedol rýchle poštové vozy, ktoré okrem listov dopravovali aj balíky, peňažné listy a osoby.

V roku 1805 začala na linke Bratislava – Košice 2 x do týždňa doprava osôb v uzavretých poštových vozoch – dostavníkoch. Preprava osôb a ubytovanie v zájazdových hostincoch boli sprevádzané často ľúbostnými dobrodružstvami, pletkami, príhodami... Cestovné sa platilo za každú prejdenú poštovú stanicu 24 grajciarov, na predku voza 18 gr., za dieťa v lone 5 gr., prepitné postiliónovi 3 gr. Úradnou rečou na poštách bola sprvu latinčina, neskôr nemčina a potom maďarčina. V roku 1807 opäť vyhorela strecha ružomberskej pošty. V r. 1848/49 poštmajster Imrich Madocsanyi bol prívržencom revolučnej uhorskej vlády. Preto pred príchodom cisárskeho vojska do Ružomberka zakopal v záhrade 800 zl. a z obavy o svoj život ušiel do Prosieka. Od r. 1850 poštové vozy premávali denne. V r. 1865 bol expedítorom pošty Štefan Stolár a poštovým sluhom Peter Stano. Vtedy medzi Ružomberkom a Lipt. Mikulášom došlo k veľkej poštovej lúpeži peňazí. Zlodeja Tretjaka chytili až o rok neskoršie v Osade a uväznili na 5 rokov. V r. 1872 mesto za 30 000 zlatých odkúpilo starú poštu a posledný poštmajster Pavel Madocsanyi sa stal čestným občanom mesta. Poštový úrad bol následne v rozličných prenajatých priestoroch aj v Jančekovskom dome.

Mesto s porozumením a ústretovo prijímalo nové vymoženosti komunikačnej techniky. V r. 1864 žiadalo a o rok neskoršie dostalo c. k. telegrafnú stanicu a zároveň vyslalo slúžneho Martina Vladára do Viedne ohľadom pripravovanej stavby železnice. Po jej vybudovaní v r. 1870-71 zanikla stará dovozná pošta a všetky zásielky denne prepravovala železnica. V prvom roku existencie telegrafu bolo z Ružomberka odoslaných 35 štátnych telegramov, 426 služobných, 1712 súkromných a prijatých bolo 40 štátnych, 259 služobných, 1750 súkromných a 293 verejných telegramov. V r. 1887 sa spojil poštový úrad s telegrafným úradom. Prvý telefón bol v Ružomberku zavedený v r. 1898 pre firmu Klein a spol./celulózka/ a verejný telefón bol na pošte v tom čase v dome Jančeka.

Autor: František Dian