Cesty a chodníky nášho mesta v minulosti

František DianSpoznávame RK11.5.2025

Ľudia sú už takí. Čo sa im nepáči, kritizujú. A často aj oprávnene. Tentokrát si kritika za cieľ vybrala pešiu zónu a chodníky v našom meste.

Hoci za tridsaťpäť rokov od nežnej revolúcie vedenie mesta vykonalo na rekonštrukciách a opravách  mestských komunikácií veľa práce a investovalo značné prostriedky, výsledky nie vždy tomu zodpovedajú. Preliačené časti chodníkov, po dažďoch na niektorých miestach stojí voda, poškodené retardéry na cestách, popraskaná a uvoľnená dlažba ulíc Podhora a Mostová. Tak by sme mohli pokračovať. Keby pred sto rokmi boli cesty a chodníka v takom stave ako sú dnes, tak by sme sa pýšili a boli hrdí na svoje mesto. Ale čas a nároky ľudí sa menia. Čo stačilo včera, dnes je zastaralé.

Od počiatku existencie mesta sa cestám nevenovala takmer žiadna pozornosť. Cesty v meste mali charakter poľných ciest. Boli prašné, plné výmoľov, skalnaté, za dažďov blatisté, v priehlbinách mláky so stojacou špinavou vodou. Iba z času na čas, keď sa v meste očakávala významná návšteva, vrchnosť nakázala poddaným upravovať cesty, štrkom zasýpať jamy. Potom, po návšteve, sa na cesty znova zabudlo. Veď to bola práca a výdavky naviac.

Načo upravovať cesty? Však po nich chodili len ľudia, dobytok a povozy ťahané koňmi a volmi. Pre nich postačovali aj takéto cesty. Ešte aj staré fotografie zo začiatku 20. storočia ukazujú srdce mesta – Rínok, s neupravenou, kamenistou cestou. Autá ešte po cestách nejazdili a neboli potrebné ani chodníky pre chodcov.

Všetko sa začalo meniť až v poslednej štvrtine 19. storočia. Po vybudovaní železnice (1871), na ktorej pracovali aj talianski kamenári, mesto rozhodlo využiť ich prítomnosť. Kamenárom zadalo prácu na vydláždení a úprave Podhory a Mostovej ulice. Tak v rokoch 1873 - 1874 boli obe ulice vydláždené, travertínovými obrubníkmi vyhradené chodníky. A po prvý raz na uvedených uliciach boli chodníky vyasfaltované.

Po ukončení úprav oboch ulíc, prišla na rad aj Nemecká ulica (dnes čiastočne ul. Scota Viatora) a okolie radnice a kostola. Ostatné ulice na svoju úpravu museli ešte čakať. Keď bolo v roku 1912 postavené Kino Apollo, budova stála široko-ďaleko osamotená. Do hojne navštevovaného kina viedli iba poľné cesty. Ešte v roku 1926 v tlači bola aj takáto kritika. „V okolí Kina Apollo sú neupravené cesty. Za dažďa vo výmoľoch sú mláky so zelenou, špinavou vodou. Vozom v bahne viaznu a lámu sa kolesá a oja. Vojaci chceli ku kinu upraviť chodník a vysypať štrkom, ale u magistrátu nenašli pochopenie.“

Tvoriace sa ulice Dončova a Madočanská (dnes Antona Bernoláka) sa dočkali vydláždenia čadičovými kockami až po dobudovaní meštianky po roku 1926. Na dlhých desať rokov nastal v úpravách ulíc pokoj. Poľnými ulicami boli aj Veľký a Malý Závoz, ktoré  boli vydláždené kockami až v roku 1937. Po postavení Liptovského múzea vyasfaltovali aj Kláštorskú ulicu (už neexistuje), pretože bola spojovacou ulicou k múzeu. V roku 1938 bola upravená Kalvárska ulica a spolu s úpravou ďalších ulíc vyasfaltovali aj niektoré chodníky v meste. Mesto malo v správe podstatne viac ulíc, ako sú spomenuté.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bolo na území mesta 150 km ciest, z ktorých iba 28 percent bolo upravených,  neprašných. Ostatné boli štrkové, prašné. Za suchých letných dní chodilo po nich kropiace auto a polievalo ich odpadovou vodou z papierní, čo zanechávalo na niekoľko hodín sladkastý pach. Mesto vo volebnom programe deklarovalo každoročne vybudovať 2 km (!!!) nových, neprašných ciest, čo bolo biedne málo. V tom čase bolo v meste okolo 65 500 m² chodníkov, ktoré si rovnako vyžadovali pravidelnú údržbu. Za zmienku stojí i hlavná cesta - v tom čase nazývaná magistrála. Už viedla v súčasnom trasovaní, bola asfaltová, cez mesto dláždená kockami a za mestom v smere na Liptovský Mikuláš s betónovým povrchom. Hlavná cesta ale nebola v správe mesta.

Za posledných sto rokov sa toho veľa zmenilo. Aj cesty a chodníky dostali nový vzhľad. Napriek tomu je ešte stále a bude tak aj naďalej, čo vylepšovať. Vedia to i chodci, vedia to i motoristi.