Cez námestie tiekol potok

František DianSpoznávame RK12.10.2018

Najstaršie osídlenie Ružomberka sa rozkladalo len na kopci, na dnešnom Námestí A. Hlinku. Len neskoršie v 15. – 16. storočí začali postupne ľudia osídľovať aj priestor pod vlastným mestom „pod horou“, kde dovtedy boli len mestské majere. Pôvodné pomenovanie Podhora sa zachovalo do súčasnosti, aj keď v minulosti tak bola označená celá ulica. Dnešná Podhora sa menovala aj Malá Podhora a dnešná Mostová ulica ako Veľká Podhora.

V 16. storočí dnešné Námestie A. Hlinku – rínok si možno predstaviť nasledovne. Po oboch stranách širokého rínku boli drevené gazdovské domčeky. Za domčekmi na sever a juh boli iba záhrady a polia. Kým východná strana rínku bola uzatvorená kostolom, cintorínom a starou ľudovou školou, tak západná časť až do vybodovania kláštora a gymnázia /1735/ plynule pokračovala na polia Veľkého Políka. Obyvatelia rínku boli mešťania a v porovnaní s obyvateľmi bývajúcimi pod mestom, alebo v uliciach mali viacero privilégií a výhod.

Pri prechádzke chodníkom dnešného námestia uprostred statných líp a gaštanov si ani neuvedomujeme, že v minulosti tadiaľto spod dnešnej Kalvárie tiekol potok. Po oboch stranách ho lemovali zdatné topole. Až koncom 19. storočia boli topole nahradené lipami a pagaštanmi. Potok tiekol cez celý rínok a na Veľkom Závoze, kde bol tok vody najprudší, bol postavený špitálsky vodný mlyn. Potok vo svojom toku pokračoval Mostovou ulicou až do Váhu. Pri veľkých dažďoch a topení snehu sa potok vylieval z koryta po celom rínku. Aj preto bol v roku 1824 obrúbený travertínovými balvanmi. Neslúžil iba ako zdroj vody, ale mešťania do neho vylievali všetku nečistotu. Krv z porazených zvierat, sviečkari spodok z vareného loja, garbiari smradľavú vodu... Bol zdrojom nákazy a semenišťom šírenia chorôb. Keďže nariadenia mesta neobmedzili znečisťovanie potoka, bol zakrytý drevenými fošňami a začiatkom 20 storočia zvedený do vybudovanej kanalizácie mesta. Dnešná Mostová ulica po rekonštrukcii má od „vajca“ v dlažbe znázornený symbolický potok, ktorý v dávnych časoch tadiaľto tiekol. Pitnú vodu pre domácnosť ľudia nebrali z potoka. Od pradávna bolo na rínku, hoci na kopci, vybudovaných niekoľko studní. Vodu čerpali pomocou veľkého, otočného železného kolesa. Studne slúžili ľuďom až do roku 1905, kedy mesto vybudovalo vodovod z prameňa Speváčky spod Vlkolínca.

Okolo potoka a topoľov na rínku boli široké prašné cesty, ktoré každý štvrtok zaplnili trhovníci stánkami so svojim tovarom. Rovnako, na týchto miestach sa konávali aj výročné jarmoky. Všetko, čo človek potreboval pre živobytie a vedenie hospodárstva našiel na trhu, alebo na jarmoku. Obchody v dnešnom chápaní neexistovali, vznikali až koncom 18. storočia. Osídlenie ďalších častí mesta začalo až koncom 16. storočia /Závoz, Riadok.../ a v 18. storočí /Šroty, Nemecká ulica.../ Bolo by veľmi zaujímavé vrátiť sa v čase na niekoľko hodín do tejto doby starého Ružomberka.