Chlieb náš každodenný

František DianSpoznávame RK16.8.2020

Od nepamäti si človek pripravoval múku rozdrvením obilia doma a neskoršie dokonalejším mletím na mlynských kameňoch v mlynoch. Na Slovensku bola málo zaužívaná tradícia stavať veterné mlyny. Máme dostatok vodných tokov a ľudia mlyny stavali pri potokoch, kde mlynské kolesá poháňala tečúca voda.

V Ružomberku a v jeho okolí boli vhodné podmienky na postavenie hatí, odrazenie vody na rozkrútenie mlynského kolesa. Rieka Revúca svojim dravým prúdom a voda potokov tečúca z dolín priam sa núkala k takémuto využitiu. Váh v okolí Ružomberka nebol vhodný pre stavbu mlynov. Často sa rozvodňoval, menil koryto a pri záplavách by bola voda odniesla aj mlyn so zariadením. V okolí Ružomberka najviac mlynov vlastnilo likavské panstvo. V roku 1747 mu patrilo 16 mlynov. Mimo iných mu patrili aj mlyny v Likavke, Pod Paračkou, v Lúčkach, v Liptovskej Osade, v Bielom Potoku, pri kaštieli v Ružomberku, v Gombáši, Stankovanoch, Švošove, Hrboltovej, Liskovej, Liptovských Revúcach.

Panstvo dávalo mlyny do prenájmu a podľa veľkosti mlyna nájomca platil ročný poplatok. Najväčší bol panský mlyn pri kaštieli a nájomca platil ročne 80 zlatých. Za mlyn Pod Paračkou platil nájomca 60 zlatých. Najmenšie mlyny platili po 5 zlatých ročne. Mesto malo vlastné, mestské mlyny. Už v roku 1598 sú v kronike mesta uvádzaní mlynskí inšpektori, ktorí dozerali na mestské mlyny a vyberali mlynské poplatky. V uvedenom roku mesto vlastnilo vyšný mlyn s pílou na Plavisku a nižný mlyn bližšie k mestu, oba na Revúcej. V 18. storočí patrili mestu aj špitálsky mlyn napájaný potokom z námestia, čutkovský mlyn s pílou /1715/, mlyn v Ludrovej /1746/, mlyn vo Vlkolínci /1761/. Rovnako ani mesto mlyny neprevádzkovalo, ale dávalo ich do prenájmu mlynárskym majstrom. Mlynárske remeslo sa zvyčajne dedilo z otca na syna a takto sa vytvorili celé dynastie mlynárskych rodov. Boli to Droppovci, Čaniovci, Húskovci, Bellovci, Šefránkovci, Plávkovci, Mastišovci, Makovickovci. Ružomberskí mlynári boli organizovaní v cechu mlynárov a tesárov. Požívali veľkú úctu občanov a museli dodržiavať prísnu životosprávu a vyhýbať sa alkoholu.

Ešte začiatkom 19. storočia boli mlyny v plnej prevádzke. V polovici uvedeného storočia zanikol špitálsky mlyn a aj vyšný mestský mlyn. Panský mlyn Pod Paračkou kúpil súkromník a mlyn pri kaštieli kúpil Króner. Začiatkom 20. storočia mlynské kamene nahradili kovové valce a vodný pohon vymenil elektrický pohon a vznikali valcové mlyny. Po 1. svetovej vojne malé mlyny zanikali /v Čutkove, v Bielom Potoku, vo Vlkolínci.../ Ale potreba múky na chlieb a koláče ostala aj naďalej a malé mlyny nahradili veľké a múku si bolo možné kúpiť v obchodoch.