Čierne remeslo

František DianSpoznávame RK26.9.2021

Aj takáto povera medzi ľuďmi v minulosti panovala. Ak stretneš kominára, chyť sa za gombík, prinesie ti to vo všetkom šťastie. Napriek tomu, že sa jednalo o poveru, predsa je na nej kúsok pravdy. Ak kominár vyčistil komín od usadených sadzí, nevznietili sa a nezhorela strecha domu. To bolo tiež šťastie pre celú rodinu.

Prvá zmienka o kominárskom remesle v Uhorsku je z roku 1514. Ružomberok, až na malé výnimky, mal domy postavené z dreva a bez komínov. Aj preto oheň a požiare boli častým hosťom domácností. Keď početnosť požiarov, škody na majetku a životoch ľudí stále pribúdali, Liptovská stolica v roku 1830 nariadila, že komíny aj v dreveniciach musia byť murované. Komíny bolo potrebné z času na čas vyčistiť a tak aj v našom meste vzniklo remeslo – kominár. Obyvatelia neradi zavádzali novoty a komíny nemali záujem stavať. O päť rokov neskoršie magistrát mesta pritvrdil nariadenie. Kto nebude mať murovaný komín, nesmie doma páliť pálenku. A to bol veľký trest pre mešťanov i uličnanov. Od roku 1839 bolo čistenie komínov a kozubov pre obyvateľov mesta povinné. Kto kominárovi v práci prekážal, alebo ho nevpustil do domu, bol potrestaný. A stalo sa, že vo februári 1840 v komíne jančovského domu vznikol požiar. Zisťovalo sa, či bol komín vyčistený a kedy. Bolo dokázané, že Jozef Jančo nedovolil kominárovi komín vyčistiť. Za nedbanlivosť a výstrahu pre ostatných bol J. Jančo na dva týždne v putách zatvorený. A každý týždeň dva dni pôst len o chlebe a vode.

Časom si ľudia na kominára a jeho prácu navykli a pokladali vyčistený komín za ochranu svojho majetku. Čierny od sadzí, s neodmysliteľnou štetkou stočenou do kolesa, rebríkom, kľúčmi od všetkých možných dvierok komínov, prichádzal kominár do všetkých domov. Na konci kalendárneho roka pri zúčtovaní prinášal do domácností kalendár, na ktorom nesmelo chýbať prianie šťastia do ďalšieho roka. Tak tomu bolo dovtedy, kým do domov nezaviedli elektriku a plyn, ktoré vykurovanie pevným palivom postupne vytláčajú.

O kominároch a kominárskom remesle sme sa zašli porozprávať za kominárskym majstrom Jozefom Slosarčíkom. Jeho firma Kominárstvo Ružomberok s. r. o. , zamestnávajúca troch kominárov sídli na Podhore , bývalom obchodnom dome Jednoty. A urobili sme dobre, pretože povolanejšiu osobu na kominársku problematiku v okolí nenájdeme. Kominárstvu sa venoval celý svoj život. V roku 1990 bol iniciátorom a zakladateľom cechu kominárov Liptova a Oravy. Svoje odborné vedomosti a praktické skúsenosti využil pri založení Komory kominárov Slovenska, v ktorej bol dlhé roky prezidentom. Podieľal sa na príprave legislatívnych noriem z oblasti kominárstva, ktoré vyústili do dvoch schválených zákonov v roku 2007. O svojej organizátorskej práci nám prezradil aj nasledujúce informácie. „Komora kominárov Slovenska je členom Európskej federácie kominárskych majstrov so sídlom v Mníchove. V roku 1998 sme v Dolnom Kubíne organizovali medzinárodný kominársky kongres za účasti delegácií z celej Európy a USA... V rokoch 1994 – 2000 som bol členom skupiny odborníkov, ktorí chodili po Európe a v členských krajinách zjednocovali normy a predpisy z problematiky kominárstva...“ Pán Slosarčík prešiel od praxe k organizátorskej práci. Zaujímalo nás , či je v súčasnosti o kominárske remeslo záujem a či sa práca kominára z minulosti líši od tej súčasnej. „Podstata práce sa nemení. Čistenie a kontrola sú potrebné ako u komínov na pevné palivo, tak aj na plyn. Svojimi službami pokrývame veľkú časť Liptova. O kominárske remeslo je záujem. Školy sa tejto odbornosti nevenujú. Komora kominárov Slovenska organizuje pre uchádzačov o remeslo polročný kurz školenia, na základe ktorého môžu vykonávať odbornú činnosť. Po troch rokoch praxe sa môžu podrobiť preskúšaniu a stať sa revíznym technikom...“ Spýtali sme sa, či je pri novostavbe odborný posudok kominára potrebný. A či je potrebné pravidelné čistenie komínov. „Zákon vymedzuje povinnosť vlastníka domu. Bez kladného vyjadrenia a posudku oprávneného kominárskeho majstra majú vlastníci problém dostať úver, uzatvoriť poistenie... O nebezpečenstve požiaru zo zaneseného komína sadzami ani netreba hovoriť...“ Stretávate sa ešte s tým, že sa ľudia pri vzhliadnutí kominára chytia za gombík? Pán majster sa pousmial. „Áno stále sa to stáva...“

Možno sa mnohí čitatelia domnievali, že remeslo kominárov zaniká. Nezaniká. A bude potrebné aj naďalej. Len kominár miesto bicykla a na pešo chodí na aute. Ale komín ostane komínom a sadze naďalej čierne.