Čo môže Ružomberok ponúknuť turistom?

František DianSpoznávame RK22.2.2022

Svetová federácia asociácií turistických sprievodcov v roku 1987 vyhlásila 21. február za Medzinárodný deň turistických sprievodcov. V tento deň sme si pripomenuli ich prácu, ktorá je trochu nevšedná, ale zároveň v súčasnej cestovateľskej a zážitkovej dobe veľmi žiadaná a atraktívna. O práci turistického sprievodcu sme sa porozprávali s ružomberskou sprievodkyňou Miriam Považanovou.

Ako ste sa dostali k sprevádzaniu turistov?

Vždy som veľmi rada cestovala, ale nemala som ani tušenia, čo práca turistického sprievodcu obnáša. Keď som sa prihlasovala na kurz, mala som asi takú predstavu, že zoberiem turistov na autobus a potom budem veľa cestovať, spoznám veľa krajín a ľudí. Ale keď som si urobila kurz, tak som zistila, že realita je úplne iná, že sa treba veľmi veľa vzdelávať, stále študovať a jednoducho sa pripravovať. Čo ma nakoniec veľmi napĺňa a je to mojou záľubou.

Cestovali ste veľa po zahraničí?

Odjakživa som veľmi rada cestovala. Videla som za tým spoznávanie nových ľudí, krajín, nových kultúr, gastronómie a teda aj jazykov, ktoré ma veľmi bavili. Moja predstava o dovolenke v mladšom veku bola, že chcem stráviť leto pri mori, na pláži, oddýchnuť si. No ako som bola staršia, priority sa mi zmenili, a teraz by som už takú dovolenku absolvovať nechcela. Naopak, teraz by som sa vybrala do nejakej krajiny, neorganizovane a najlepšie sama. Zastavila sa kdekoľvek, kde sa mi zapáči, kde ma niečo alebo niekto zaujme. Nelákajú ma exotické krajiny, cestovala som viac po Európe. Ľudia, ktorí ma poznajú sa smejú, že mám slabosť na necivilizované európske krajiny. Veľmi rada mám Balkán, chcela by som precestovať aj Rumunsko. Z okolitých krajín, kde aj sprevádzam, zbožňujem Ukrajinu, či už z hľadiska prírody, ľudí, či kultúry.

Sprevádzali ste aj v zahraničných mestách?

Väčšinou sprevádzam len zahraničie. Ale čo vás možno sklamem, až tak veľmi veľa miest som nesprevádzala. Niektoré som sprevádzala raz, aj to preto, že som chcela pomôcť cestovke, aby tam mohla niekoho poslať. Ja patrím k typom sprievodcov, ktorý musí mesto najprv poznať. Nerobila by som to tak, že si prehodím doklady z jednej cesty do druhej tašky, a idem sprevádzať Maďarsko, druhý deň Nemecko a potom Ukrajinu. Veľa sprievodcov, keď ide sprevádzať do väčších miest, ktoré nepozná, si prenajme miestnych sprievodcov. Ja to tak nerobím, mestá si sprevádzam sama, a tak ich mám obmedzené množstvo.

Ktoré z tých miest vám najviac prirástlo k srdcu?

Z Ukrajiny, kde som sprevádzala mám rada Ľvov. Myslela som, že Ľvov bude dlho moja srdcová záležitosť, ale od októbra sme chodili do školy na juhovýchod Poľska, a ten mi veľmi prirástol k srdcu. Chcela by som sa venovať aj tejto oblasti a potom sa zamerať na sever Poľska, ku Baltskému moru. Slovensko sprevádzam veľmi málo, len Ružomberok v rámci podujatí, čo organizujem.

Čo môže ponúknuť turistom Ružomberok?

Keď sprevádzam turistov, takmer všetci mi povedia, že Ružomberkom len prechádzali, že oni si nevedeli predstaviť, že by tu niečo mohlo byť. Teraz za tieto dva roky som mala veľa turistov zo zájazdov, alebo turistov v rámci podujatí, prípadne školy. Veľmi sa im páči Námestie Andreja Hlinku, najmä tá historická časť, úplne unesení sú z uličiek. Všímajú si také veci, ktoré možno Ružomberčania ani nepostrehnú. Fotky si najčastejšie robia nie na školských schodoch, ktoré sú takmer na každej fotke, ale práve na tmavých schodoch. Turisti ešte často obdivujú aj uličku, ktorá ide smerom k cirkevnej škole. Potom som si ju začala všímať aj ja, keď som chodila behávať, a keby zverejníte odtiaľ fotku a neviete, že je to v Ružomberku, tak to vyzerá, akoby ste boli v nejakom talianskom meste. Človek, keď stále chodí okolo toho istého, chodí akoby so zavretými očami. A tak ho na to musia občas upozorniť iní ľudia.

Ako vznikol nápad organizovať v Ružomberku Potulky mestom?

Mala som sprevádzať v meste Ľvov. Jedna skupinka chcela ísť do Ľvovu cez Poľsko a zastávka bola aj v Tarnove. Vtedy ma Poľsko nelákalo, to mesto som nepoznala, ale keďže som tam mala ísť sprevádzať, musela som si ho pozrieť. Našla som podujatie, v rámci ktorého bola každý deň o 12.00 prehliadka s miestnym sprievodcom. A vtedy som si povedala, že keď to ide v Tarnove, keďže to nie je veľké mesto, prečo by nemohlo fungovať aj v Ružomberku. Toto bol taký popud.

Kedy ste zorganizovali prvú Potulku?

Prvé podujatie sme pripravili pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu v septembri v roku 2018. Vychádzali sme od Informačného centra a prechádzali sme Podhorou, vyšli sme školskými schodmi, končili sme na námestí Andreja Hlinku a opačnou stranou schádzali. Prvé potulky sa robili formou besied. Bývali každý mesiac, každá bola venovaná inej oblasti, čiže išlo to od praveku, staroveku, a tak ďalej, až sme sa dostali k vianočným tradíciám. O rok neskôr to začali byť prehliadky, vyslovene potulky mestom. A potom prišiel rok 2020, trochu nám to stopla pandémia, a následne to prešlo do podujatia Spoznaj mesto so sprievodcom v rámci Kultúrneho leta. Ale už minulý rok som mala v pláne zamerať sa skôr na okolitú prírodu, trošku mesto vynechať a spoznávať aj okrajové časti, ako napr. Černovú, Hrabovo, atď.

Stretávate sa v Ružomberku často so zahraničnými turistami?

Ja som pravdupovediac až tak veľa zahraničných turistov po Ružomberku nesprevádzala, pokiaľ nerátam nejaké podujatia, ktorých sa zúčastňovali a boli nejako tematicky zamerané. Ale mám krásne spomienky na to, keď som sprevádzala hendikepovaných ľudí a deti s poruchami správania. Mala som pred tým obrovský rešpekt, ako budem k týmto ľuďom pristupovať, ale boli veľmi vďační, vedeli sa veľmi dobre začleniť a spolupracovať.

Chodia na Potulky skôr domáci obyvatelia?

Domácich obyvateľov chodí 90 percent. Jeden rok sme sa dohodli v rámci podujatia Spoznaj mesto so sprievodcom, že budeme robiť jeden okruh celé leto, ale nakoniec som to musela úplne prerobiť, lebo tam chodili relatívne tí istí ľudia dokola, a k nim sa pričleňovali iní. Vždy som sa pýtala, že kto je turista, a kto je domáci. Potom som ich už aj poznala.

Aké najbližšie akcie chystáte?

Už minulý rok som chcela rozbehnúť Potulky mestom s osobnosťami Ružomberka. Tie osobnosti, ktoré oslovím, budú buď z kultúrneho, umeleckého, či politického života v rámci mesta. Budeme s nimi chodiť po meste a oni nám ukážu miesta, ku ktorým majú kladný vzťah, ktoré im prirástli k srdcu, ktoré sa im s niečím spájajú. Keďže situácia to zatiaľ nedovoľuje, začíname to nakrúcať v Liptov Labe formou podcastov. Prvým mojim takýmto hosťom bude Fedor Polóni, ružomberský fotograf, a budeme sa s ním okrem toho rozprávať aj o knihe, ktorú momentálne pripravuje. Začínam tiež nahrávať podcasty pre Liptovské múzeum, ktoré sa budú raz za mesiac vysielať a minulý rok som si vyskúšala aj moderovanie, takže aj v tom budem pokračovať.

Počas víkendu sa pri príležitosti Medzinárodného dňa turistických sprievodcov uskutočnilo aj podujatie Putovanie za Likavskými hradnými pokladmi. O tomto podujatí sme písali tu.

Stanislava Bruk Lucká