Čo nevieme o lanovke v Hrabove

František DianSpoznávame RK2.4.2023

Zima skončila a s ňou aj zimné radovánky na Málinom Brde. Iba prevádzkovatelia vedia, či to bola vydarená sezóna, alebo nestála za veľa. Ale to nie je motívom tohto príspevku. Tento raz budeme venujeme pozornosť doprave lyžiarov z Hrabova na Málino Brdo.

Trávnatý kopec a prírodné klimatické podmienky lákali lyžiarov na svah od čias, ako sa prví Ružomberčania odhodlali spustiť zo svahu na prvých , u stolára vyrobených lyžiach. Dostať sa z mesta na svah Málina vyžadovalo vyšliapať kilometre po neupravenej ceste. Už vtedy v myšlienkach lyžiarov rezonovala úvaha o vybudovaní zariadenia, ktoré by ich na kopec dopravilo.

Prvé úvahy a začiatky plánovania výťahu na Málino Brdo spadajú do roku 1947. Vtedy bola po prvý raz vypracovaná investičná úloha na sedačkový výťah systému „ROLL“. Pre veľké výškové rozdiely nosného lana od terénu došlo neskoršie k zmene systému dopravy na kabínkovú lanovku. Systém dvojlanovej dráhy bol navrhnutý dodávateľom zariadenia, Transportou Chrudim. Dodávateľ lanovky postavil svoj prvý prototyp kabínkovej lanovky v Sarajeve, vtedy v bývalej Juhoslávii, ktorá bola využitá aj pri zimnej olympiáde tam konanej. V Ružomberku môžeme byť hrdí na to, že tento typ kabínkovej lanovky svojou konštrukciou a systémom bol vtedy prvým zariadením v celom Československu. Výstavba lanovky začala v roku 1964. Mala byť dokončená do zimy v budúcom roku. Ani pri tejto stavbe sa termíny nedodržiavali, výstavba bola pomalá a ukončená až v roku 1967.

Táto prvá lanovka bola typom dvojlanového obežného systému. Na trati dlhej 1780 m stála na siedmych oceľových podperách rúrkovej konštrukcie. Dolná stanica v Hrabove bola vo výške 548 m , horná 958 m. Dvadsaťštyri sklolaminátových kabiniek, každá pre štyri osoby, sa pohybovalo rýchlosťou 3m/sek. Kapacita lanovky bola 300 osôb za hodinu. Kabínky boli ťahané ťažným nekonečným lanom, na ktoré sa automaticky pripínali a odopínali v oboch staniciach. Po desať minútovej jazde vás vítala horná stanica, v ktorej z vyhliadkovej haly bufetu sa naskytol neopakovateľný pohľad na Chočské vrchy, Západné a Vysoké Tatry. Oproti Hotelu Malina kapacitou 200 stoličiek, vtedy prevádzkovanému Interhotelmi Ružomberok, boli dva kotvové vleky o dĺžke 1050 a 750 m s kapacitou 650 osôb za hodinu.

Ako to v čase socializmu bolo zvykom, významné stavby sa do užívania odovzdávali pri významných výročiach. Aj v prípade lanovky to tak bolo. V deň osláv SNP, dňa 29. augusta 1967 bola s veľkou slávou do užívania odovzdaná lanovka na Málino Brdo. V údolnej stanici Hrabova sa zišli zástupcovia Slovenskej národnej rady, Krajského národného výboru, Okresného národného výboru, miestnych orgánov, zástupcovia závodov, ktoré sa na výstavbe podieľali. Prítomných privítal a za výstavbu poďakoval podnikový riaditeľ Interhotelov v Ružomberku Jozef Daník. Po prevádzkovaní Hotela Malina sa Interhotely stali prevádzkovateľom aj lanovky. Slávnostný akt prestrihnutia pásky vykonala Ing. Emília Borovská.

Za 56 rokov prevádzky lanovka prešla modernizáciou, obmenou, rekonštrukčnými zmenami. Zmenili sa aj kabínky pre cestujúcich. Ale účel, pre ktorý bola lanovka postavená, tisícky návštevníkov využívajú ako v zimnom, tak aj v letnom období dodnes.