Čo  ostalo  zabudnuté

František DianSpoznávame RK19.11.2023

Návratom do minulosti a zabudnutých rokov sa dozvedáme veľa zaujímavostí. A nie raz v zaznamenaných informáciách starých novín sa dočítame skutočnosti, aké sme nepoznali. Vo februári 1950 začali vychádzať noviny „Ružomberský papiernik“. Týždenník bol určený pre zamestnancov závodov SUPRA  i  SOLO.  V priebehu roka priniesol okrem politických pracovných a odborných príspevkov aj tieto zaujímavosti zo života pracujúcich papierni.  

V adaptovanom hostinci na Faglicovej ulici (dnes Poľná) bola 14. novembra 1950 s veľkou slávou otvorená škôlka pre deti zamestnancov závodu SUPRA. Záujem rodičov o umiestnenie dieťaťa  do materskej školy „bol ovplyvnený reakčnou propagandou, že im deti budú brať a budú ich musieť nechať v štátnych ústavoch...“ V deň otvorenia sa nazbieralo sotva 22 detí. „Vystrašené detičky v prvý deň so strachom prichádzali do nového prostredia. Ale balíčky s cukrovinkami boli môstikom k preklenutiu strachu.“ Prevádzkový čas zariadenia bol od 5:30 do 22:15. Za deti v materskej škole sa neplatilo. Ale po vojne bol nedostatok potravín, ktoré boli predávané na potravinové lístky a tie rodičom boli mesačne prideľované. Preto rodičia časť potravinových lístkov za dieťa odovzdávali materskej škole na nákup surovín na varenie. V rovnakom roku na inom mieste  boli zadarmo pre deti zamestnancov otvorené aj detské jasle. Spočiatku boli v týchto zariadeniach deti od 4 mesiacov (!!!) do 6 rokov. Po zistení výhod a nevýhod umiestnenia detí v predškolských zariadeniach  sa ich počet v ďalších mesiacoch zvyšoval. 

V roku 1950 bola na SUPRE založená dychovka. Hoci záujem o členstvo v kapele bol dostatočný, viacerí členovia sa museli naučiť poznávať noty. Prvým dirigentom kapely bol Martin Žákovič. Po krátkom čase bol založený aj dievčenský spevácky zbor. Po prvý raz sa kapela so speváckym zborom  odhodlala vystúpiť na dvore SUPRY 10. augusta 1951. A potom vystúpení pribúdalo na podnikových oslavách, štátnych sviatkoch, zábavách, i pohreboch. 

V tom povojnovom čase bol celoštátny trend zakladania športových klubov aj pri fabrikách. Politické úlohy sa plniť museli a tak 5. apríla 1950 bola v závode SUPRA založená telovýchovná jednota (TJ) Sokol. A s veľkým predsavzatím nezačínali s jedným-dvomi športmi, ale hneď so všetkými na čo si spomenuli. Organizovanie športových oddielov dostali na starosť konkrétni zamestnanci: futbal – Mišík, Bystričan, volejbal, basketbal, hádzanú – Toth, Gymnastiku – Baran a Žuffová, cyklistiku – Kochlica, turistiku – Diška, lyžovanie – Svoboda, plávanie – Kubinec, atletiku – Bradiak, veslovanie – Turan, kolky – Stacho, modelárstvo – Havelka.

Čo na tom, že nebola telocvičňa, plaváreň, atletická dráha a ďalšie športoviská. Iba jediné ihrisko za SUPRA vilami. Plány a predsavzatia boli väčšie ako možné podmienky. Preto niektoré športové oddiely ani činnosť nezačali. Ale atletika svoju činnosť začala. Dňa 19. mája 1950 si prepožičali ihrisko Sokola SBZ (Slovenské bavlnárske závody)a organizovali Športové hry robotníckej mládeže (ŠHRM) v behoch na 60, 100, 800 m, v skoku do výšky a diaľky, a vo vrhu guľou. A v priebehu roka a ďalších rokov sa TJ Sokol Supra  rozumne rozhodli  a vykonávali len takú športovú činnosť, na akú mali podmienky. Aj taký bol povojnový život zamestnancov papierni.