
Naši predkovia stavali kostoly na vyvýšenom mieste. Vysoké veže kostolov mali priblížiť veriacich k nebu, bližšie k Bohu. Takmer vždy svetské veže neprevyšovali vežu kostola a tým sa zvýrazňovala úcta k Bohu.
Vo vežiach na vrchných podlažiach boli umiestnené kostolné zvony tak, aby sa ich hlahol niesol nižšie položeným šírym krajom. V stredoveku niektoré veže kostolov mali pod vrcholom vybudovanú ochodzu – galériu, po ktorej sa nočný vartáš – hlásnik mohol prechádzať a mať pod dohľadom celé mestečko. Aj ružomberský rímskokatolícky farský kostol svätého Ondreja mal takúto ochodzu. Vybudovali ju pri nadstavovaní veže v roku 1618. Či ochodzu využíval nočný hlásnik nevieme. Ale je to možné.

Vežu s ochodzou a cibuľovitou baňou navrhol Pavol Medveď so synom Jurajom. V mesiacoch máj až júl 1618 ju vybudoval murársky majster Jakub Pavlík. Výstavbu financovali mešťania s podporou pána Likavy Gašpara Ilešháziho. Tak, ako pri položení základného kameňa významných stavieb sa do schránky ukladá zakladacia listina, tak rovnako sa do veže kostola pri jej nadstavovaní do schránky uložila listina o tejto udalosti. Pri listine bol uložený strieborný poľský peniaz, ruženec a hromničná sviečka. Súčasťou textu na listine bola aj táto nasledujúca veta. „Ktokoľvek toto prečítaš, znovu a znovu premýšľaj a uvažuj o svetovej tej pravde, že nič je nie večné na zemi...“ s dátumom 27. júla 1618.

V roku 1662 vyhotovili v ľupčianskej dielni Martina Roxera vežové hodiny a vsadili ich do veže kostola. Odvtedy obyvatelia mestečka mali prehľad koľko je hodín a nemuseli sa spoliehať na postavenie slnka na oblohe. V roku 1728 drevená dutina veže kostola bola nanovo zrekonštruovaná. Staviteľskými majstrami boli Matej Zvada, Ján Zvada a Ján Čavoja. V roku 1797 vznikol v meste zničujúci požiar. Za obeť mu padlo množstvo domov obyvateľov, mosty, fara, strecha kostola a vyhorela aj veža s ochodzou.

„Oheň sa neuspokojil len s vonkajškom a vežou, ale aj vo vnútri kostola strovil oltáre, lavice, orgán, kostolné kasne s rúchami a všetko zariadenie.“ Pri obnove kostola a veže v roku 1800 bola veža pokrytá medeným plechom. Drevenú ochodzu už na veži nevybudovali. Prístavby a úpravy kostola pokračovali aj v ďalších storočiach. Ale pred stavaná mohutná hranolovitá gotická veža, ktorej kamenné základy postavili baníci niekedy začiatkom 14. storočia, ostala nezmenená.

© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia