Divadelné začiatky v Bielom Potoku

František DianSpoznávame RK25.1.2026

Divadlo poznané tisícročia bolo v podmienkach Uhorska na území Slovenska takmer neznáme. Až v druhej polovici 19. storočia sa v krajine objavujú kočovné divadlá, artisti, cirkusanti, ktorí mešťanom poskytovali rozptýlenie a zábavu.

Pretože v meste neboli podmienky na ich dlhodobejší pobyt, zdržali sa iba krátko. Prvé divadelné predstavenie v Ružomberku bolo odohrané v roku 1868 v dome P. Makovického. Po tomto predstavení v ďalších rokoch ochotníci vystúpili s ďalšími hrami. Divadelné hry nacvičovali aj v Katolíckom kruhu, školách a v niektorých občianskych združeniach. V okolitých obciach sú začiatky divadelnej činnosti zaznamenané začiatkom 20. storočia. 

Prvá zmienka o divadelnej aktivite v Bielom Potoku je z roku 1906, kedy sa iniciatívy ujali hasiči. Rozvoju divadelnej činnosti bránili podmienky. Hrávali tam, kde sa zmestilo viac ľudí: v humnách, v krčme, v obchode, ale aj v jedálni u Lichardusa a v škole, v školskej triede. Tak, ako v iných dedinách na Slovensku, hýbateľom kultúry a aj divadelnej činnosti boli učitelia.  V Bielom Potoku Jozef Korbas, Koloman Brtko, František Mitz, Ladislav Mikeska.

Obecná kronika zaznamenala, že prvú divadelnú hru „Štedrý večer“ odohrali ochotníci v decembri v roku 1920. Podmienky pre ochotníkov a obecenstvo v triede školy boli stiesnené. Javisko chatrné, zhotovené svojpomocne, rovnako kulisy, ktoré namaľoval pán učiteľ Korbas. Ale keď je chuť a ochota, prekážky sa dajú prekonať a výsledok sa dostaví. Tak to bolo aj v Bielom Potoku. Po generálke pre deti odohrali hru aj pre dospelých. Medzi divákmi sedel aj Andrej Hlinka a redaktori zo „Slováka“. Úspešné vystúpenie sa zapáčilo aj Ružomberčanom. Z toho dôvodu ochotníci odohrali túto divadelnú hru i v Ružomberku v Katolíckom kruhu.                           

Úspech povzbudil mladých ochotníkov a trieda školy sa stala ich prechodným domovom    pre nácvik aj odohranie nových hier. Už na Veľkú noc v roku 1921 naštudovali a predstavili sa hrou „Čertov mlyn“ a na Vianoce v rovnakom roku hrou „Sen vianočný“. Nasledovalo naštudovanie a hranie ďalších divadelných hier: Povinnosti, Kamenný chodníček, To sa nesluší a iné. Keď sa práca darí, treba očakávať pohromu. Tá postihla obec i divadelníkov v Bielom Potoku.

V auguste 1925 veľká povodeň v obci okrem iných škôd odniesla divadelníkom celé javisko so siedmimi premenami. Ochotníkov ani táto nepríjemnosť neodradila od ďalšej  práce. Do priestoru tried školy sa však vrátiť nemohli, lebo nové školské lavice boli pripevnené k podlahe. Preto divadelné hry začali hrávať vo veľkej dvorane u miestneho krčmára. Divadelná činnosť pokračovala a do nácvikov sa pridal aj dobrovoľný hasičský zbor v obci. Podmienky pre rozvoj divadelníctva sa zlepšili až v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy bol v Bielom Potoku postavený nový kultúrny stánok. 

(Čerpané z Monografie Biely Potok a Vlkolínec)