Dlho očakávaná socha

František DianSpoznávame RK10.3.2024

Ružomberok a Andrej Hlinka. Dva nerozlučné symboly z dejín nášho mesta, ktoré sa v minulosti vzájomne umocňovali. Víťazili i trpeli. V minulosti bola snaha vymazať osobnosť A. Hlinku zo slovenských dejín a z pamäti národy. Nepodarilo sa. Nastal pravý opak. Nech už historici hodnotia osobnosť A. Hlinku z rôznych pohľadov, v jednom sa musia zhodnúť. Jeho život bol zasvätený slovenskému národu a právom mu v histórii patrí čestné miesto. Pre Ružomberok urobil mnoho. Jeho diela aj po viac ako osemdesiatich rokoch slúžia obyvateľom mesta a okolia. Vďaku A. Hlinkovi vyjadrilo mesto aj odhalením monumentálnej sochy pri príležitosti 60. výročia jeho úmrtia v roku 1998. 

Celé desaťročia trvalo kým sa Ružomberok odhodlal vzdať úctu svojmu rodákovi aj týmto spôsobom. Dňa 16. augusta 1998 primátor mesta Juraj Čech, spoločne so sponzorom diela Ľudovítom Mišíkom, odhalili pri MsÚ sochu A. Hlinku. Impulzom na stvárnenie sochy a jej umiestnenie bola myšlienka a predstava ružomberského rodáka Ľ. Mišíka, ktorý po desaťročiach života v Amerike sa vrátil do rodného mesta. Nebola to len myšlienka Ľ. Mišíka, ale celú investíciu zhotovenia sochy aj financoval. Mesto prispelo prostriedkami na vybudovanie podstavca pod sochu.

Stvárnenie sochy v nadživotnej veľkosti 3,15 m zadali žilinskému umelcovi, akademickému sochárovi Lacovi Berákovi, absolventovi bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, sochárskeho oddelenia. Autor sochy sa pred začiatkom práce na soche na stretnutiach s pánom Mišíkom nechal informovať o živote a práci A. Hlinku. Ako predloha mu poslúžila socha A. Hlinku od nášho rodáka Viktora Mydla, ktorá bola uložená v Liptovskom múzeu.  Samotná tvorba sochy trvala L. Berákovi pol roka. Ďalších deväť mesiacov bolo potrebných na odliatie do bronzu, čo zvládli zlievači Kamil Kubáň a Ján Konuš z Kremnice. Ani preprava sochy z Kremnice nebola jednoduchá. Firmy, ktoré by prevážali nadrozmerné sochy na Slovensku neboli a ak by sa našli, obávali sa poškodenia umeleckého diela pri prevoze. Nakoniec sa na prevoz odhodlala ružomberská firme Hariň – Mateju. Úspešne.

Socha bola pôvodne umiestnená do bočného vstupu na MsÚ. V čase života A. Hlinku bol tade vstup do bývalej fary. Touto bránou vchádzal A. Hlinka do fary a z nej viedla aj jeho posledná cesta pri pohrebe. Myšlienkou bolo, aby na znak úcty už nik týmto vchodom neprechádzal. Po rekonštrukcii Námestia A. Hlinku pred farským kostolom bol pre sochu zriadený nový priestor a inštalovaná bola  na južnom okraji predkostolného priestoru, kde stojí dodnes. Tak sa zrodila socha A. Hlinku pred 26-mi rokmi.