Dobrú chuť!

František DianSpoznávame RK27.11.2022

V kalendároch, časopisoch, novinách, v televízii sa to len hemží návodmi na varenie a pečenie. Aby človek mal hŕbu peňazí a mohol si dovoliť kúpiť suroviny, často nie lacno predávané. Naši predkovia nemali kuchárske knihy a skúsenosti z varenia a pečenia si odovzdávali z generácie na generáciu. Žili skromne, možno často viac hladovali ako by boli sýti. Ich strava bola jednoduchá, ale nie jednostranná. Čo tvorilo ich jedálny lístok

Raňajky zvyčajne pozostávali z polievky rascovej s hádzaným cestom (mrveničkou), ale aj polievky z kyslej kapusty so zemiakmi, alebo jačmennej, či ovsenej kaše. Varili aj polievku syrovú, bryndzovú a k polievke sa zajedal kabáč (posúch) z nekysnutého cesta, alebo doma upečený chlieb. Sladké mlieko sa málo konzumovalo, bolo potrebné na iné domáce výrobky, alebo na predaj. Skôr sa pila srvátka, stečená z odhriateho tvarohu, cmar a cez leto kyslé mlieko. Kyslým mliekom zapíjali aj halušky, zemiaky a rôzne kaše. Niekedy sa na raňajky jedla kulaša. Na obed okrem hustej polievky z krúp, zemiakov sa varila ovsená kaša, krúpová kaša a „chudobnica“, alebo „baba“ z porajbaných zemiakov, múky s pridanými škvarkami. Ako korenie sa v domácnostiach používala cibuľa, cesnak, rasca, majorán, kôpor, ale i čierne korenie. Na večeru sa často jedlo to, čo ostalo od obeda. K večernému jedlu varili bylinkový čaj z byliniek, nazbieraných a usušených cez leto. V zimnom období kyslá kapusta nechýbala ani jeden deň. Ak nebola na raňajky, bola na obed, alebo večeru.

Jedálniček v zimnom období bol spestrený nasolenou baraninou, ktorú nakladali do súdkov a vydržala až do jari. Nasolená a uchovaná v hlinenom hrnci bola aj bryndza, ktorá mala viacero upotrebení: na polievku, halušky, pirohy, zemiaky, alebo len na chlieb s cibuľou. Bryndzové jedlá boli sýte a jedli sa častejšie vtedy, keď boli ťažké práce na poli, u chlapov na plťovisku, či práca s drevom v hore. Chlapi, ktorí odchádzali z domu na týždňovky, alebo sa na pltiach plavili na dolnú zem, brávali si chlieb, slaninu, bryndzu, múku na halušky, alebo osúchy. A nesmela chýbať pálenka, ktorú si riedili čistou vodou. V domácnosti sa v kuchyni upotrebilo na varenie všetko, čo sa urodilo na poli, alebo v záhrade, čo sa dochovalo na dvore. Nepohrdli ani prvými jarnými bylinami – listami z púpavy, žihľavy a šťaveľa, ktoré pripravili na prívarky. Z ovocia , okrem lesných plodov a húb, sa najviac jedli jablká, ktoré najdlhšie vydržali. Keď dozrievali jablká, hrušky a slivky, aj opadané a napadnuté povyrezávali a nakrájané sušili na slnku, alebo peci, aby cez zimu poslúžili na spestrenie stravy na nedeľnom, či sviatočnom stole. Cez týždeň sa jedlo mäso pomenej, viac v nedeľu a vo sviatky. Okrem baraniny sa v menšej miere varila bravčovina, hydina, alebo hovädzina. Nie každá domácnosť si mohla v týždni dovoliť variť mäso častejšie.

Niekedy nadobúdame dojem, akoby ľudia boli presýtení z tých exotických, nákladných a cudzími názvami nezrozumiteľných jedál uverejňovaných v zaplavujúcich reklamách. Sme svedkami náznakov návratu k starým jedlám, ktoré boli nielen výživné, zdravé a pre organizmus človeka aj vhodné. Čo myslíte, nepochutili by vám bryndzové halušky, pirohy, ovsená kaša, pečené zemiaky, zemiakové placky ... ? Dobrú chuť !