Dominanta mesta

František DianSpoznávame RK24.5.2020

V dobe svojho dokončenia to bola jedna z najmodernejších a najväčších polyfunkčných budov na Slovensku. Štvorpodlažná stavba v čase svojho dokončenia mala strechu z červeného eternitu, s mosadznými bleskozvodmi a pozlátenou špicou patrila k dominantám Ružomberka. Budova, v ktorej býval prezident ČSR Eduard Beneš, keď prišiel do Ružomberka poďakovať A. Hlinkovi za hlasy poslancov Ľudovej strany, ktoré rozhodli o jeho zvolení za prezidenta republiky. Tu vo veľkej dvorane v roku 1939 na zasadnutí Slovenského snemu odznel prvý zákon Slovenskej republiky. Tu sa v návštevách vystriedalo veľa bývalých i súčasných politikov, hercov, hudobníkov, spevákov, športovcov.

Aké okolnosti viedli Ružomberčanov ku tak veľkolepej stavbe ? Na začiatku všetkého okolo Kultúrneho domu bol Katolícky kruh v Ružomberku. Bol založený v roku 1894. Po viacnásobnom sťahovaní sa spod jednej strechy pod druhú, naposledy v troch miestnostiach Priemyselnej banky, začalo členstvo pomýšľať na výstavbu vlastnej budovy. Predstavovali si dôstojnú stavbu hodnú Ružomberka. Po porade s ružomberským farárom a predsedom Katolíckeho kruhu A. Hlinkom predstavy nadobudli konkrétnu podobu. Už v roku 1926, keď bol A. Hlinka na pozvanie amerických Slovákov za morom, konali sa prípravné práce a stavebný výbor pod vedením Karola Mederlyho pokračoval v prípravách. Mesto pod stavbu KD darovalo pozemok a po návrate A. Hlinku z Ameriky prikročili na vypísanie súťaže na stavbu KD.

Dňa 25. mája 1927 bolo na stavbu KD doručených sedem návrhov. Na treťom mieste sa umiestnil návrh arch. Palkoviča, na 2. mieste Ing. Burjana a zvíťazila štúdia arch. Jozefa Peška, ktorý spolu s firmou Ondreja Jančeka dostal zákazku na stavbu. Na stavbu obdŕžali stavitelia 5,4 mil. korún zo zbierok, milodarov mešťanov a priaznivcov, majetku A. Hlinku, ale aj darov od amerických Slovákov. Firma začala stavať 19. júna 1927, kedy základný kameň KD na mieste niekdajšej starej pošty posvätil ružomberský farár a pápežský protonotár A. Hlinka. Prítomný bol aj minister J. Tiso a ďalší významní činitelia politického a náboženského života mesta a okresu. Do základného kameňa bola uložená zakladacia listina a ku nej stručné dejiny mesta a ružomberských katolíkov. Z textu zakladacej listiny vyberáme. „Kultúrny dom tento má byť na večné veky strediskom katolíckeho hnutia nielen nášho mesta, ale aj celého Slovenska. ... Na tomto mieste bude stáť impozantný Kultúrny dom ružomberských katolíkov a bude hlásať životaschopnosť a silu katolicizmu. Zároveň bude hlásať slávu slovenského národa a slávu velikána slovenského národa Andreja Hlinku, ktorý jemu toto veľkolepé dielo uskutočnil...“

Aká bola stavba a charakteristika KD v čase svojho vzniku ?

Stavba mala 2 910 m², 233 miestností, 333 oblokov, 306 dverí. Do veľkej dvorany sa vchádzalo trojramenným schodišťom z leštenej žuly a z mramorového zábradlia. Dvorana má rozmer 27,30 x 18 m a výška je 12,5 m. Znížená podlaha mala 420 m² a bočné zvýšenia 305 m². Aj s balkónmi sa do dvorany zmestilo až 1 000 stoličiek. Javisko malo rozmer 14,95 x 8,60 x 13 m a spoločne so strojným zariadením malo hodnotu 100 000 korún. Osvetlenie stálo ďalších 100 000 korún a látková opona 30 000 korún. Pod dvoranou bolo kino pre 500 divákov s plochou 400 m² s vestibulom, bufetom a fajčiarňou. Pre športovcov Orla bola vybudovaná telocvičňa – Orlovňa o rozmere 16,4 x 13 x 6,75 m so šatňami, vodou a pridruženou turistickou nocľahárňou. Jedáleň a kaviareň na prízemí zaberali plochu 1650 m² s modernou ventiláciou a pre hostí v kaviarni vyhrávala cigánska kapela. Hotel mal 44 komfortne zariadených izieb s kúpeľňami, studenou a teplou vodou, izba za 18 Kčs/deň. Svoje vhodné priestory si tu konečne našiel aj Katolícky kruh. V celom objekte bolo centrálne ústredné kúrenie.

Súčasťou budovy bolo 14 obchodných priestorov. Napríklad jeden z prvých slovenských obchodov s elektro materiálom p. Sliackeho, fotolaboratórium p. Krónera, ľudová jedáleň... Celková cena stavby na svoju dobu bola nezvyčajne vysoká – 10, 22 mil. korún. Postavili ju vo veľmi krátkom čase, už na konci roka 1928 bola stavba ukončená. Pri stavbe použili najprogresívnejšie stavebné materiály, napríklad na izoláciu korok. Z prevádzkového hľadiska architekt zosúladil viac funkcií do troch prevádzkových priorít: reštauračno-hotelová, kultúrna, športová a obchodná. Posviacka budovy sa konala 30. decembra 1928. Slávnosť začala pontifikálnou omšou celebrovanou biskupom Jánom Vojtaššákom vo farskom kostole. Z preplneného kostola asi 4 000 ľudí sa v sprievode vydali ku novému KD pod spolkovými a národnými zástavami za spevu náboženských a národných piesni na čele s Biskupom J. Vojtaššákom a A. Hlinkom. Akt posviacky KD vykonal biskup J. Vojtaššák a po zahratí štátnych hymien žilinskou vojenskou kapelou a po zaspievaní pápežskej hymny sa uskutočnilo slávnostné otvorenie KD.

V príhovore starosta mesta Ján Janček poďakoval A. Hlinkovi za obohatenie Ružomberka týmto KD, ktorý chce slúžiť všetkým vrstvám a triedam. Ďalšie slávnostné pozdravy predniesli K. Mederly, J. Vojtaššák, J. Drobný, E. Šlachta a stavitelia. Na záver otvorenia KD sa konal banket pre 300 osôb. Vo veľkej dvorane sa odohralo divadelné predstavenie s biblickou hrou Siobah v réžii prof. Tylku a dekoráciami Dúbravca. Po divadelnom predstavení na nových parketách bola tanečná zábava pre starších i mladších.

V tridsiatych rokoch bol nájomcom Grand Hotela Kultúrny dom Karol Kloubek. Zákazníci mali k dispozícii kaviareň, reštauráciu „s prvotriednou francúzskou kuchyňou“. Ako samozrejmosť, súčasťou ubytovania hostí bolo centrálne vykurovanie, teplá voda. Vo sviatok a v nedeľu v kaviarni vyhrávala živá cigánska hudba. Ak mali obyvatelia záujem, Kino Kultúra ponúkalo každodenný program za vstupné 1.- a 2.- Kčs. V nedeľu a vo sviatok odpoludnia o 2. hodine bolo v kine predstavenie pre deti a mládež. Kultúrny dom sa stal miestom hodným svojho mena a centrom zábavy a príjemného posedenia nielen pre Ružomberčanov, ale všetkých návštevníkov, ktorí ho svojim pobytom poctili. Tak je to už celých deväťdesiat rokov.

Čas ukázal potrebu a nutnosť úprav stavby. Prvú prestavbu projektoval V. Donner a realizáciu vykonala firma J. Záchenského v roku 1941. Na prvom poschodí bola vybudovaná predsunutá terasa do Mostovej ulice, čím sa dosiahlo rozšírenie prevádzkovej plochy a elegantnejší vzhľad. Ďalšie rekonštrukcie začali v roku 1997, ale boli pozastavené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov mesta. Pokračovanie rekonštrukcie podľa projektu, autorom ktorého bol arch. I. Maťaťa sa začalo až v roku 2002, kedy prestavbu hotelovej aj kultúrno- spoločenskej časti Kultúrneho domu finančne zabezpečila spoločnosť Mondi SCP (vtedy Neusiedler SCP). Udialo sa tak vďaka iniciatíve Milana Fiľa. Aj v ostatných rokoch boli vykonané ďalšie úpravy a odstránené točité schodisko na terasu. V súčasnosti je ubytovacia kapacita pre 92 hostí. Dominantou hotela je átrium o rozmeroch 18 x 18 m s preskleným stropom vo výške 24 m. Na 1. poschodí je kongresová sála s kapacitou 90 osôb. Je predpoklad, že tak ako v minulosti aj v súčasnosti bude KD strediskom spoločenského a kultúrneho života nielen Ružomberčanov.