Drôtovať, flekovať...

František DianSpoznávame RK12.9.2021

To drotári z Kysúc, známi po celej strednej Európe, chodili po domoch gazdinkám opravovať deravé plechové hrnce a prasknuté hlinené riady. S krošňou na chrbte naplnenou plechmi a drôtom a potrebným náradím obchádzali dediny aj dvakrát do roka.

Bola bieda, ťažko sa žilo. Železo sa pomíňalo na výrobu zbraní. Skôr sa gazdinke vyplatilo nechať zaplátať – zaflekovať deravý hrniec ako kúpiť nový, ktorých bol nedostatok a peňazí málo. Ako dieťa som často pozoroval prácu drotára. Zručne vystrihol dva okrúhle pliešky, urobil do nich dierku. Okolie dierky na hrnci potrel „lepom“ z múky a nitom spojil jeden pliešok z vnútra, druhý zvonka cez dierku v hrnci. Prasknuté hlinené riady zručne drôtom spojil – haftoval. A opravené riady boli vhodné použitia ďalšie mesiace. Okrem opravy riadu ponúkali drotári vlastné výrobky: pasce na myši a potkany, cedidlá, strúhadlá, naberačky... Gazdinky často drotára pohostili tým, čo mali uvarené a zaplatili za vykonanú prácu. On im zase ako „sveta skúsený“ porozprával, čo je vo svete nové. Drotársky život bol ťažký. Veď bieda ich vyhnala od rodiny na dlhé mesiace. Stravovali sa z toho, čo im ľudia dali a prespávali tam, kde sa dalo.

Napriek ťažkému životu boli medzi drotármi takí, ktorí pri oddychu z drôtov vyhotovovali úžitkové , ale aj dekoračné predmety. Považské múzeum v Žiline, v Budatínskom zámku vystavuje tie najkrajšie výtvory. Drotárske remeslo, aké bolo v minulosti zaniklo. Stratilo význam. Ľudia si v obchode môžu vybrať hrnce z materiálu, aký si želajú a nepotrebujú opravovať staré, deravé riady. Ale umelecké drotárstvo, zhotovovanie úžitkových a dekoračných predmetov prežíva naďalej.

Porozprávali sme sa z jednou z mála drotárskych majsteriek v regióne, s pani Evou Biarincovou z Ružomberka. Počas jej dlhej učiteľskej praxe učila deti základných škôl aj rôznym remeselníckym technikám. Jej osobne najviac učarila práca s ohybným drôtom. Tejto svojej záľube sa s nadšením začala venovať v dôchodkovom veku. „Aby som sa stala drotárkou, musela som preštudovať veľa odborných článkov, prijať múdre rady skúsenejších remeselníkov a mnohé veci konzultovať s odborníkmi... Dôležitá je výmena skúseností na pravidelných stretnutiach drotárov v Budatíne.“ Z jej výrobkov pozornosť každého upútajú menšie suveníry, misky, vázy, plastiky, ale aj opletené kraslice. Pracuje s medeným, mosadzným i pozinkovaným drôtom rôznej hrúbky podľa charakteru výrobku. Dušou stále učiteľka nezaprie svoj vzťah ku deťom. Často navštevuje základné školy, aby deťom, ktoré majú záujem v tvorivých dielňach odovzdávala svoje vedomosti a zručnosti. Svoje výrobky prezentuje na regionálnych výstavách v Liptovskom múzeu, vo Vlkolínci, v Tvrdošíne, v Liptovskom Mikuláši. Jej výrobky môžete objaviť aj v Bratislave, v Prahe v zámku Vlašim... Za jej tvorivú prácu, estetickú nádheru jej bolo udelené ocenenie „Pocta umelcom Liptova“.

„Nevyrábam pre zisky, ale z lásky k tomuto remeslu, ktoré ma napĺňa a uspokojuje. Nachádzam v ňom zmysel môjho žitia tak, ako aj v starostlivosti o bohato kvitnúcu záhradku. Drôtovanie je moja srdcová záležitosť...“

Prajeme pani Biarincovej dobré zdravie, množstvo nápadov a vytvorenie krásnych výrobkov, ktoré potešia ľudskú dušu.