Epidémia pred 190 rokmi a dnes

František DianSpoznávame RK15.1.2021

Žijeme čudnú dobu. Iba osemdesiatnici si zo svojho ranného detstva spomenú na vojnové roky a vôbec nie na žiadnu epidémiu takého rozsahu, akou je v súčasnosti koronavírus. Nie že by v dávnych storočiach neexistovali epidémie a nesužovali ľudstvo. Mor, cholera, chrípky a ďalšie choroby spôsobovali neobyčajne vysokú úmrtnosť. Je tomu 190 rokov, kedy územím Uhorska a aj Ružomberka sa prehnala epidémia cholery. Dá sa v niečom porovnať epidémia spred 190 rokov s dnešnou ?

Je neporovnateľná životná úroveň, hygienické podmienky, úroveň medicíny a účinnosť liekov vtedy a dnes. A napriek tomu dnes pri takomto progrese a pokroku medicíny a liečebných postupov sa epidémia koronavírusu nekontrolovane šíri celým svetom. Keď sa pred 190 rokmi epidémia do Uhorska blížila, nariadil cisár František I. začiatkom júla 1831na celej uhorsko-haličskej hranici postaviť vojenské stráže a zabrániť ľuďom z Poľska a Ruska preniknúť na naše územie a prinášať nákazu. Uzavreté boli celé regióny. Priepustky pre ľudí z Liptova na Oravu, Turiec, Gemer, Spiš, Nitru boli pozastavené. Dnes sú hranice medzi štátmi otvorené a pendlovanie ľudí, tovaru napomáha nekontrolovanému šíreniu epidémie.

Vtedy boli zakázané vzájomné stretnutia ľudí, obchodovanie, zatvorené boli tržnice a jarmoky. Zatvorené boli kostoly a bohoslužby sa konali pod holým nebom. Zatvorené boli školy, krčmy, pivovary., mlyny, salaše, aby sa tu nezdržiavali a nenocovali tuláci, žobráci, cigáni. Mäsiari predávali mäso len cez okno, rovnako pekári chlieb a krčmári trúnok. Dnes je síce vydaný zákaz vychádzania, ale tisíce dovolenkárov strávilo Vianoce po chatách, chalupách, v hoteloch a v lyžiarskych strediskách. Tisícom „vyvolených“ štát povolil výnimky a bez príznakov ochorenia s nespoľahlivým testom môžu nákazu roznášať medzi zdravými.

Vtedy pri porušení zákona previnilci boli zatvorení a potom vyhostení tam, odkiaľ prišli. V Turčianskej stolici nesmeli pltníci pod Strečnom ani plte priraziť ku brehom a pri neposlúchnutí ich mohla stráž zastreliť. Dnes je evidovaných na tisícky porušení nariadenia a zatiaľ bez postihu. Vtedy neboli spoľahlivé lieky proti cholere. Ľudia jedli cesnak, šľahali sa žihľavou, pili horúce bylinné odvary, potili sa, pili horúce čierne pivo, borovičku, červené víno a z liekov užívali bizmutový prášok „ktery se w Apatece w Ružomberku dostane.“ „Keď vybubnovali, že Matej Opršal zadarmo rozdáva liečivé byliny proti cholere, pred jeho domom v uličke Šrôty nastala taká tlačenica, že musel bránu domu zatvoriť a lieky len oknom podávať.“ Len pre zaujímavosť uvádzame, že počas cholery v Ružomberku sa predalo za 365 zlatých borovičky a za 410 zlatých červeného vína ako prevencia a liečba cholery. Dnes iba testujeme a zisťujeme nakazených, ale nutnú a potrebnú karanténu pozitívnych nemá kto kontrolovať. Dokonca v niektorých profesiách aj s nákazou môže človek naďalej pracovať... Chýba izolácia nakazených, preventívne očkovanie a dodržiavanie nariadení, ktoré nikto nesleduje. Skutočnosť v súčasnosti je taká, že máme na milióny testov, ale vakcíny iba pre tisíce. Kým sa dostanú do poradia na očkovanie najohrozenejší spoluobčania, dôchodcovia, pribudnú ďalšie tisícky úmrtí.

Podľa štatistiky počet úmrtí na Slovensku v spojitosti s koronavírusom je viac ako 3000 ľudí. V roku 1831 len v Liptovskej stolici na choleru zomrelo 4508 ľudí. A to počet obyvateľov v obciach bol podstatne nižší. Vtedy v Ružomberku zomrelo 8% obyvateľov – 194 ľudí. Z častí mesta a v niektorých okolitých dedinách zomrelo na choleru: v Černovej 90, v Bielom Potoku 31, vo Vlkolínci 2, v Stankovanoch 137, v Martinčeku 39...Pred 190 rokmi epidémia cholery trvala od augusta do novembra. Súčasná epidémia s prestávkami trvá už rok. Nebolo by vhodné poučiť sa z minulosti a v súčasnosti z iných štátov ?

Epidémie budú dovtedy, kým bude ľudstvo existovať. Ich šírenie sa dá zmierniť, ak budú ľudia dodržiavať nariadenia, zákazy, ak budú disciplinovaní. Ale všetci, bez tisícov „vyvolených“ výnimiek.