Epidémie v minulosti

Epidémie v minulosti

František DianSpoznávame RK14.11.2021

Po uplynulých dvoch vlnách našu spoločnosť nevídanou krutosťou gniavi tretia vlna. Ľudia sú z toho všetkého unavení, apatickí. Slovenská vláda aby prioritne riešila každodenný život a zdravie ľudí, prevenciu proti epidémii, stav nemocničného personálu a nemocníc, zaoberá sa vzájomnými nezhodami, nezmyselnými kauzami a nateraz nepotrebnými zákonmi. Ale nie o politike je tento príspevok. To nie je sféra môjho záujmu. Témou príspevku sú epidémie v histórii ľudstva.

Dalo by sa povedať, že epidémie boli a budú. Len nevieme predpovedať kedy a aká z nich napadne populáciu ľudí. Tá posledná, španielska chrípka, bola pred sto rokmi. Súčasná generácia si ju už nemôže pamätať. Čo kronikári zapísali a v archívoch sa zachovalo, tak prvá veľká morová epidémia zasiahla Európu v polovici 14. storočia (1347 – 1351). Na toto bakteriálne ochorenie podľa odhadov zomrela polovica populácie Európy – asi 30 miliónov ľudí. V rôznom rozsahu a v rôznych krajinách Európy sa choroba vracala až do začiatku 19. storočia. Vtedajšia lekárska veda ešte na konci 18. storočia ako prevenciu proti morovej nákaze odporúčala. Ráno „na lačno odvar angeliky, alebo vodky kozlíkovej, slezovej, angelikovej, rozmarínovej a borievkovej na dva loty na lačno piť (1 lot = asi 0,13 dcl, stará miera v Európe o rôznej gramáži).“ Ľudia si pomáhali ako vedeli. Niekomu rady a „medicína“ pomohli, iní zomreli. O dopade epidémie na obyvateľov Ružomberka sa záznamy nezachovali.

Príprava byliniek. Foto: Katherine Hanlon on unsplash

Ďalšou epidémiou, ktorá postihla Európu v roku 1831 bola ázijská cholera. Nedostatočná hygiena, kontaminovaná voda, nedostatočne tepelne konzumované potraviny, výkaly... boli príčinou rýchlo sa šíriacej choroby. Dňa 14. augusta 1831 dorazila cholera aj do Ružomberka. Celý život v meste a v okolitých dedinách sa zastavil. V kláštore bola zriadená nemocnica pre vojakov, ktorí v meste a v okolí konali strážnu službu. Od 14. augusta do 30. novembra zomrelo v meste 194 ľudí, čo bolo 8% obyvateľov. Mŕtvych pochovávali do osobitného cholerového cintorína zriadeného na Rovni pod Hríbmi. Ľudia si proti ochoreniu pomáhali cesnakom, šľahali sa žihľavou, pili harmančekový, lipový čaj, alebo odvar z jačmeňa. Pili horúce čierne pivo, borovičku, červené víno a užívali bizmutový prášok „ktery se w Apatece v Ružomberku dostane. Keď vybubnovali, že Matej Opršal zadarmo rozdáva byliny proti cholere, pred jeho domom v uličke Šrôty nastala razom taká tlačenica, že musel bránu domu zatvoriť a lieky len oknom podávať.“ Ako ochrana pred cholerou sa v Ružomberku s 2500 obyvateľmi v roku 1831 predalo za 365 florénov borovičky a za 410 florénov červeného vína.

Ako by boli druhé a tretie desaťročia ostatných troch storočí zakliate a prichádzali epidémie. Vo februári 1918 zasiahla Európu španielska chrípka. V štyroch vlnách, až do apríla 1920 skosila nie menej ako 17 miliónov Európanov. Niektoré zdroje uvádzajú vyšší počet zomrelých. Vírusové chrípkové ochorenie nebolo výnimočne agresívnejšie, ako predchádzajúce chrípky. Ale vojnové roky, podvýživa obyvateľstva, nedostatočná hygiena, biedou a hladom vyčerpaní ľudia boli ľahkým sústom „španielky“.

A po sto rokoch máme ďalšiu celosvetovú epidémiu koronavírusu. Ľudia lietajú do vesmíru, máme automatické a robotické stroje, za sekundy sa vieme mobilom spojiť s tisíckami km vzdialeným človekom. Vývoj technológií vo všetkých odvetviach ponúka nepredstaviteľné riešenia. Lekárska veda v uzdravovaní ľudí robí neuveriteľné zázraky. A naraz príde iba elektrónovým mikroskopom viditeľný vírus a ľudia sú proti nemu strašne maličkí, bezbranní. Neplatí a dlho nebude platiť, že človek je schopný ovládnuť prírodu. Nebolo by pre ľudstvo prospešnejšie riešiť pozemské problémy a nemíňať miliardy na tie vesmírne ?

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia