Fajčenie zakázané

František DianSpoznávame RK29.6.2025

Ružomberský historik Š. N. Hýroš popisuje, že tabak sa do Európy dostal v roku 1453 z Ameriky. Vraj vtedy „pri opanovaní Carihradu (Istanbul) Turkami akýsi strážca háremu fajčil a pritom zaspal. Za pokutu mu bola cez nos pretiahnutá fajka a medzi bitím bol za posmeškov ľudí vodený po meste.“

Do Uhorska sa dostala rastlina tabaku (dohánu) v roku 1576, kedy Turci sedmohradskému vojvodovi Bátorymu ako dar doniesli semiačka tabaku a niekoľko v nádobách dopestovaných rastlín. Ale samotné fajčenie sa Európou začalo šíriť až o 60 rokov neskoršie. Toľko krátke nazretie do histórie. Aké problémy s fajčením boli na Slovensku a v našom meste?

Boli roky, keď na Slovensku fajčila viac ako polovica dospelej populácie. Nedospelí študenti fajčiť na verejnosti nemohli a tak potajme fajčili v školských záchodoch. Fajčilo sa všade, v reštauráciách, krčmách, na úradoch, v kanceláriách, vo vlakoch, podnikoch, školách, na zasadnutiach a poradách. Jednoducho všade, v bytoch i vonku na verejnosti. Fajčiarom to nevadilo, ale nefajčiari s utrpením znášali nepríjemné zafajčené prostredie. Iba postupom rokov na protesty nefajčiarov a odporúčania lekárov aj osvetových pracovníkov začalo dochádzať k vymedzeniu fajčiarskych priestorov vo vlakoch, určením osobitných vagónov.

Podobne aj v reštauráciách a jedálňach boli vyhradené osobitné fajčiarske časti, v uzatvorených priestoroch kancelárií bolivymedzené fajčiarske kútiky. Problém s fajčením mali v ružomberských závodoch - textilke, papierňach a iných drevospracujúcich podnikoch, kde bolo horľavé prostredie a veľké nebezpečenstvo vzniku požiaru, čo sa neraz aj stalo.

Boj lekárov, osvetových pracovníkov a hygienikov v boji proti fajčeniu dospel do štádia, kedy s platnosťou od 1. januára 1964 Ministerstvo zdravotníctva pacientom s chorobami dýchacieho ústrojenstva neumožnilo kúpeľnú liečbu, iba za predpokladu, že sa fajčenia zrieknu. Alarmujúce štatistiky uvádzali, že v roku 1964 pri 14 miliónoch obyvateľov v Československu sa denne vyfajčilo až 64 miliónov kusov cigariet. Nepoznáme hodnovernosť údajov, ale určite sme sa zaradili po boku USA, Kanady, Turecka, Talianska. Prijaté opatrenia sa nie vždy dodržiavali a nefajčiari sa dožadovali zákazu fajčenia aspoň na schôdzach a v takých miestnostiach, kde sa zdržiavajú deti. Sťažovali sa aj zamestnanci papierní: „Vieme potrestať toho, kto v závode fajčí mimo určených „fajčiarskych kútikov“. Ale nevieme zakázať fajčiť v kanceláriách. A či sú tieto fajčiarskymi kútikmi?“ (Týždeň č. 18/1964).

Na mnohých miestach vo fabrikách a závodoch viseli viditeľné oznamy „FAJČIŤ ZAKÁZANÉ“. Na takýto zákaz si fajčiari len pomaly a ťažko zvykali a nie raz za svoju náruživosť boli potrestaní. Na fajčiarov si sťažovali aj predavačky v závodných bufetoch. Tam zákaz fajčenia neplatil. „Pracovníci prídu do bufetu a fajčia jednu za druhou. Po dlážke je samý ohorok od cigariet, plno popola a papierov. Predsa v bufete, kde sa predávajú potraviny sa nesmie fajčiť !“ (Týždeň č. 43/1964) Ale fajčilo sa ďalej. S podobným problémom sa pasovali aj pacienti prichádzajúci na ošetrenie k lekárovi. Malá predsieň pred čakárňou a chodby často slúžili na zapálenie cigarety. Oprávnená bola otázka, či prichádzajúci je skutočne chorý, keď si fajčením svoje zdravie poškodzuje.

Prešli desaťročia a problém s fajčením a fajčiarmi sa k spokojnosti doriešil. Vo vlakoch, autobusoch, školách, úradoch, na zástavkách, na športových a kultúrnych podujatiach je zakázané fajčiť. Papierne zakázali fajčiť v celom areáli, zákaz platí aj v kancelárskych priestoroch. V iných výrobný i nevýrobných spoločnostiach pre fajčiarov vyhradili osobitný priestor. Rovnako je to v reštauráciách.Fajčiari, ak sa nevedia zrieknuť svojho návyku, fajčia vonku a rešpektujú všeobecné pravidlá. A študenti? Tí si nájdu zákutia vonku mimo dohľadu profesorov. Veď to, čo je zakázané, najviac láka.

Foto: Unsplash/Immo Wegmann