Gazdovská  jeseň

František DianSpoznávame RK5.10.2025

Horúce leto pominulo. Skončilo aj pekné septembrové „babie“ leto. Na pomyselné dvere ročného obdobia zaklopala jeseň. Prihlásila sa so všetkými svojimi príznakmi, dažďom, vetrom poklesom teplôt.

Pokojne môžeme prehodnotiť svoj šatník a zameniť za priliehavé oblečenie. Okrem zamestnania (vo väčšine prípadov) nás nečakajú žiadne práce na poli. Ináč to bývalo v minulosti v každej gazdovskej rodine.

Zber obilia skončil v auguste a gazdovia už mali aj vyplatené. September a čiastočne aj október bol v zamení zbierania poslednej úrody na poliach. Pre liptovské domácnosti to bolo vykopávanie zemiakov, zeleniny a kapusty. Zemiaky, od ich spoznania, boli spolu s kapustou hlavnými potravinami nielen Liptákov. Zber zemiakov sa medzi jednotlivými dedinami nelíšil. Na zemiačnisku sa pokosila vňať zemiakov a burina, aby ju vyhrabali a na úvrati spálili. Jesenné ovzdušie tradične voňalo vôňou spálenej zemiakovej vňate. Na malom poli sa zemiaky vykopávali motykami, na väčšom  sa vyorávali pluhom s „čertom“. Keď sa zemiaky kopali ručne, triedili sa podľa veľkosti a poškodenia už na poli. Pri vyorávaní sa zemiaky triedili až po vysušení na podstienke domu. Zbieranie zemiakov najčastejšie vykonávali ženy a odrastené deti. Muži vozili zemiaky do domu. Po oschnutí a roztriedení boli zemiaky uskladňované.

V Hrboltovej boli v strede dediny 2 - 3 metre hlboké švábkové jamy, do ktorých odkladali oschnuté zemiaky na celoročnú potrebu. Niekto skladoval zemiaky v jame, ktorá bola v zadnej izbe domu. Rovnako aj v Černovej uskladňovali zemiaky do jám a aby zemiaky nezaliala dažďová voda, nad jamou bola vybudovaná drevená strieška. Najkrajších, dodnes zachovaných je 35 zemiakových jám so strieškami v okolí kostola v Martinčeku. Jamy, ktoré domáci volali dášky, boli hlboké 3 - 5 metrov a do jamy sa muselo vchádzať po rebríku. V Likavke bolo zvykom, že zemiaková jama  bola v komore a zakrytá dreveným poklopom. Aj v Bielom Potoku odkladali zemiaky do jám a niektorí gazdovia mali vybudované pivnice, slúžiace nielen pre zemiaky, ale aj iné plodiny. Bolo by bývalo hanbou, keby do Michala (29.9.)nebol mal gazda vykopané a zozbierané zemiaky. Aj preto, že na domácnosť čakali ďalšie jesenné práce. Bolo potrebné zozbierať burgyňu (repu) a ostatnú koreňovú zeleninu. Ženy mali prácu s ľanom a konopou, ktoré vytŕhali a v snopoch (zviazané stonky ľanu) dva týždne močili v potoku, alebo v tíšine rieky Revúcej. V Liskovej vo vode namočené konope uvoľňovalo okrem iných, aj omamné látky a ryby žijúce v potoku boli tak omámené, že nebolo problémom ich filpasom (prútený kôš) pochytať a spestriť jednotvárnu stravu.

Koncom septembra, ale hlavne v októbri nastal zber kapusty. Čakalo sa na prvé mrazíky. Ak neprichádzali, kapustu vyrezali a nechali doma odstáť, aby stratila prebytočnú vodu. Po určitom čase nastalo jej spracovanie: očistenie, rezanie a nakladanie do suda. Kapusta bola druhou dôležitou potravinou a malo by jej byť toľko naloženej, aby vydržala do novej úrody.  Drevené súdky pred tlačením kapusty  museli byť vyumývané a vyvarené vriacou vodou. Sudy s kapustou boli buď v pitvore, alebo v komore. Stávalo sa, že pri vojdení do domu, ako prvé udrel do nosa zápach kysnutej kapusty. Okrem hlavných plodín jeseň bola časom, kedy sa zbierali a sušili huby, jablká, slivky i hrušky. Keď dozreli na medziach šípky, trnky, hloh, jarabiny, ich zber bol povinnosťou detí. Všetko nazbierané a usušené bolo cez zimu vítaným spestrením stravovania. Koncom októbra gazdovia vyvážali hnoj na tie polia, kde plánovali zasiať oziminu. Pooranie a zasiatie obilia museli stihnúť do konca októbra. Od novembra práce na poliach utíchli a gazdovia chystali drevo na zimu, opravovali náradie a vykonávali podobné domáce práce. Ženy spracúvali ľan a konope, nastal čas párania peria, pradenia a tkania. Taká bývala jeseň v gazdovských domácnostiach v minulosti.

Fotogaléria