História fabrického kostola

František DianSpoznávame RK15.5.2022

Začiatok 20. storočia v Rybárpoli. Pod Čebraťom okolo textilky vyrastá fabrická kolónia ubytovní, zárodok budúcej „džungle“. Narastajúci počet obyvateľov v tejto časti mesta si vyžiadal aj najnutnejšiu obchodnú vybavenosť. Bola tu pekáreň, mäsiareň, krčma, škola, pošta a v jednom z domov na Rybárpoľskej ulici aj Konzum. Počas 1. svetovej vojny sa Konzum presťahoval do novej budovy vedľa Kantíny (dnes Áčko). Ako samozrejmosť aj v tej najmenšej dedine je postavený kostol. Rybárpoľská časť mesta ho nemala, hoci sa o zriadenie kostola usilovala. Mesto sa na proletársku kolóniu pozeralo s nadhľadom a správalo povýšenecky a nemalo záujem riešiť ich duchovné požiadavky. Zmenilo sa to až vznikom samostatného Slovenska v roku 1938.

Zásluhou kňaza ružomberskej farnosti Dr. Jána Ferenčíka v pivničných priestoroch štátnej ľudovej školy v Rybárpoli (dnes bytovky) sa na sklonku roku 1938 po prvý raz konali božie služby. V improvizovaných priestoroch, kde sa mohla natlačiť sotva stovka ľudí zaznelo „Veni Creator Spiritus“ (Príď Duchu svätý). Všetci veriaci si uvedomovali, že toto nie je vhodné riešenie a dôstojné miesto pre cirkevné obrady. Aj preto veriaci oslovili vedenie RTZ (Rybárpoľské textilné závody) a prosili o pomoc pri zriaďovaní kostola. Riešenie sa našlo. Priestor obchodu Konzumu po „skrachovaní“ majiteľa bol využívaný ako robotnícka jedáleň a potom v ňom sídlilo vojsko. Uvoľnená budova po odchode vojakov bola vhodným priestorom na rekonštrukciu pre kostol. Stalo sa a veriaci dostali tento bývalý Konzum k dispozícii.

Od 5. februára 1939 začali v budúcom kostole vykonávať najnutnejšie úpravy. Začal vznikať nový fabrický kostol. Priestor mohol zhromaždiť až 800 veriacich. Skromne vybavený kostol umožňoval konať bohoslužby, aj keď k plnohodnotnému božiemu stánku mal ďaleko. Aj preto dňa 27. novembra 1941 sa cirkevní predstavitelia, vedenie RTZ a zástupca Tatranskej župy zišli na spoločnom stretnutí a dohodli sa prestavať rybárpoľský Kostol Svätej Rodiny na definitívny boží stánok. Finančnú podporu prisľúbili všetky zúčastnené strany.

Od 8. júna 1942 do konca októbra, v ťažkom vojnovom roku, vykonávali rekonštrukciu kostola pod vedením Ing. F. Smetanu. Na prestavbu bola plánovaná čiastka 250 000 korún slovenských. Objednaný organ od firmy Rieger stál 80 000.- a najnutnejšie vnútorné vybavenie kostola ďalších 13 000.- To ešte neboli zarátané ďalšie nutné výdavky na vybavenie. Zhromaždené prostriedky tvorili: 175 000 milodary, 75 000 dar Tatranskej župy. Ale to všetko nepostačovalo na prestavbu a vybavenie a RTZ nebolo z čoho uhradiť 125 000.- za vykonané práce pri rekonštrukcii. Čakalo sa, že splatenie dlhov bude v nasledujúcich rokoch.

Ján Zachar, vtedajší správca ľudovej rybárpoľskej školy a pokladník pre celú rekonštrukciu kostola (dôchodcovia si na neho môžu pamätať), v novinách Tatranský Slovák (č. 48/1942) vtedy napísal. „Keď teraz znova vyslovujeme „Pán Boh zaplať“ všetkým dobrosrdečným dobrodincom za každý milodar, všetkých úctivo povolávame na vysviacku nového organa v obnovenom fabrickom Kostole Svätej Rodiny na 8. decembra 1942.“ Organ mal posvätiť biskup Ján Vojtaššák, ale nakoniec posviacku vykonal J. Ferenčík za sprievodu speváckeho zboru mesta Ružomberok, ktorý dirigoval J. Dutka. Vysviacku organa a kostola sprevádzal celodenný program ukončený večerným predstavením divadelnej hry vo veľkej dvorane Kultúrneho domu v podaní rádových sestier. Odvtedy už osemdesiat rokov slúži kostol veriacim nielen z Rybárpoľa, , mesta, ale aj študentom KU.