Telesná výchova a šport v Ružomberku majú dlhú a v porovnaní s inými mestami aj bohatú tradíciu. Za monarchie vyvíjali činnosť: Concordia, Korčuliarsky spolok, Uhorský karpatsky spolok, Ružomberský športový klub...
V čase vzniku Československa (1918) tvorili Sokol a Orol v Ružomberku len časť organizátorov športu. Mimo nich tu bol židovský spolok Makkabea, Robotnícka telocvičná jednota, futbalové kluby Viktória, ŠK Union, ŠK Ružomberok... Ale Sokol a Orol, po svojom vzniku pred sto rokmi, boli pre šport v Ružomberku významné, až rozhodujúce. Pre návštevníkov, ktorí výstavu v múzeu navštívili, alebo navštívia, si dovolím z histórie uviesť ku obom spolkom niekoľko poznámok, ktoré poskytnuté informácie z výstavy ešte obohatia.
Vznikom Československa bola založená celoslovenská Sokolská župa Masarykova (1919) a jej starostom bol náš rodák Vavro Šrobár. Sokol v Ružomberku bol založený 6. januára 1919. Začínal so 150 členmi a za starostu bol zvolený Ondrej Janček. Na založení mali významný podiel českí Sokoli prítomní v Ružomberku. Sprvu cvičili v starej telocvični gymnázia pri kláštornom kostole. Keď ich z tejto telocvične vypovedali (1921) , hrozil rozpad organizácie, lebo nemali kde cvičiť. Na valnom zhromaždení rozhodli vybudovať vlastnú telocvičňu. Za 110 000 Kč zakúpili pozemok pod stavbu Sokolovne. Do majetku Sokola prešla aj vedľa stojaca budova maďarského kina Apolo. Dňa 15. júla 1922 začali kopať pod stavbu základy a 7. októbra 1923 s veľkou slávou a programom telocvičňu otvorili. A telocvičňa slúži doteraz už sto rokov. Vo svojom programe sa Sokol zameral na gymnastiku, hromadné vystúpenia, atletiku, zápasenie, šerm, plávanie, lyžovanie, turistiku (aj vodnú), zo športových hier na volejbal a basketbal. Futbal bol v Sokole zakázaný. Pozornosť venovali kultúrnej činnosti. Mali dramatický odbor, spevokol, bábkové divadlo, kino, a najväčšiu knižnicu v meste. Po pätnástich rokoch činnosti mal ružomberský Sokol 483 členov od detí, cez dorast, ženy a mužov. Bol najpočetnejšou organizáciou v meste. V decembri 1938 bol Sokol na Slovensku zrušený, zakázaný a majetok zhabaný.
Orolské hnutie v Európe vzniklo okolo roku 1909 a jeho poslaním bola nábožensko-osvetová práca. V katolíckom prostredí Ružomberka po vzniku Československa vznik telovýchovnej organizácie Orol nebol prekvapením. Stalo sa tak 10. júna 1919 a prvým starostom bol Jozef Jakubík. Svoje priestory mali v piaristickom kláštore a neskôr v Priemyselnej banke. Po postavení Kultúrneho domu v ňom sídlila aj organizácia Orla. Dňa 16. decembra 1928 im bola odovzdaná telocvičňa – Orlovňa, pristavaná ku Kultúrnemu domu. Ružomberský Orol mohutnel a v meste sídlila aj Tatranská župa Orla, ktorej starostom bol Róbert Dúbravec. Zo športových aktivít sa v organizácii Orla uchytila atletika, gymnastika a hromadné vystúpenia, volejbal a stolný tenis. V štyridsiatych rokoch minulého storočia patrili volejbalisti ružomberského Orla k najlepším družstvám na Slovensku. V roku 1929 mal Orol 400 členov. V základoch ostávala organizácia verná náboženskej osvetovej činnosti: prednášky, akadémie, divadelné hry. V roku 1933 z príležitosti Pribinových slávností nacvičili a uviedli aj prvú slovenskú spevohru „Pribina“, napísanú R. Dúbravcom a zhudobnenú prof. Tamassym. Po 2. svetovej vojne bola organizácia Orla na Slovensku rozpustená , zakázaná a majetok zhabaný.
Aj keď boli Sokol a Orol ideologicky odlišné organizácie a nie raz si robili prieky, predsa na športovom poli v Ružomberku pred sto rokmi vyorali hlbokú brázdu. Na základe ich činnosti boli v ďalších desaťročiach budované a rozvíjané ďalšie športové aktivity, ktoré povzniesli a zviditeľnili Ružomberok nielen v Československu, ale v celej Európe.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia