História výroby papiera v Ružomberku

František DianSpoznávame RK2.6.2019

Na papyrus sa písalo a maľovalo iba z jednej strany perom zo suchej šachoriny. Na písanie vzácnych dokumentov sa používal pergamen. Bola to najčastejšie vyčistená a vypracovaná oslia koža na tenkú blanu. Papier sa začal vyrábať v Číne v 1. storočí nášho letopočtu. V 12. storočí začala jeho ručná výroba aj v Španielsku, Francúzsku a Taliansku. Na Slovensku vznikali prvé manufaktúry na papier začiatkom 16. storočia. Dovtedy sa písalo na pergamen, alebo dovezené hárky papiera. Na hygienické účely, ak to tak prikrášlene nazveme, sa u panstva využívali handričky a voda. U poddaných postačovali aj listy rastlín a vody bolo v našej krajine vždy dosť.

Medzi prvé papierne na území Slovenska patrili manufaktúry v Kremnici, Sabinove, Liptovskom Michale a ďalšie. Ružomberok, dnes európsky producent papiera, začal písať históriu výroby papiera v 18. storočí. Prvý raz sa spomína papierenský mlyn v Bielom Potoku na Jaziercach v roku 1721. Je takmer isté, že výrobu papiera riadil niekto z papierenských majstrov zo sv. Michala, kde sa papier vyrábal skôr. V papierenskom mlyne sa vyrábal dobrý, načieraný papier písací i baliaci zo starých handier. Handry, vtedy z prírodného materiálu, skupovali handrári a tie predávali výrobcovi papiera. Handry v mlyne roztriedili podľa farby, kvality, vyprali a potom ich vložili do kadí z dubových kmeňov so železným dnom. Tam na ne napustili vodu a drvili na jemnú kašu stupami, poháňanými vodným kolesom. Papierové mlieko načierali do štvorcových sít, rovnomerne roztriasali a odvodňovali papierové vlákna. Tak vznikali papierové listy, ktoré medzi plstencami lisovali a vo vzdušných sušiarňach sušili. Písací papier aj glejili a od XVIII. storočia aj leštili hladiacim kameňom, neskoršie valcami. Suché hárky roztriedili, skladali a balili.

Ružomberský papierenský mlyn opatril hárky papiera vodovými znakmi, z ktorých spomenieme: ruža z erbu mesta, postilión na koni, ľalia, alebo nápismi „Pro patria“, „Rosnbers“, MK ROSENBERG, MW RECEST .. Predpokladáme, že prvý ružomberský papierenský mlyn veľa rokov nevydržal. Pretože podľa záznamov v r. 1749 Tomáš Ruber na rovnakom mieste nákladom 326 zlatých postavil z dreva papiereň. Mesto sa podieľalo nákladom 254 zlatých a Ruber platil mestu ročný nájom 30 zl. a 3 rysy papiera pre mestskú kanceláriu. Mlyn mal 12 stúp na rozbíjanie papieroviny z handier a 1 holander s 30 nožmi na valci z ocele. /pozn.: holander – stroj na mletie drevoviny vynájdený v Holandsku v r. 1670/ Ďalej mal kovaný lis na odvodňovanie hárkov, kotol na varenie gleja zo zvieracích zvyškov, 2 drevené kade na rozomletú látku, na povale sušiareň s povrazmi na sušenie hárkov. V menšej budove papierne sa varil glej a vo väčšej boli stupy, holander, lis.

Majster papiernik mal 2 izby, kuchyňu a komoru, stajňu a v užívaní mal lúky pod a nad papierňou. Uvareným glejom bol glejený papier a bol dobre písateľný a boli na ňom zaznamenávané aj mestské protokoly. Hrúbka papiera bola rozdielna, rozmer 39 x 49 cm. Podľa kvality bol predávaný za rozdielne ceny. Ruber zomrel v r. 1754 a papiereň prevzala jeho manželka Mária. Ako majster viedol výrobu Krištof Bobet, za ktorého sa vdova Mária Ruberová v r. 1759 vydala. Ružomberská papiereň bola v papierenskom svete známa a na vandrovkách sa tu zastavovali i tovariši z cudzích krajín /Hans Peigl z Pruska.../ Vodoznakom bola ruža z erbu a CB /Christian Bobet/. Jeho papier mal nižšiu kvalitu, asi z horších druhov handier. A nevenoval pozornosť ani údržbe zariadenia. Bobet zomrel v r. 1765. Za 16 rokov prenájmu mesto získalo 212 zl. a 46 rysov papiera. Tým skončilo prvé obdobie papierne.

Novými nájomníkmi papierne sa stal od 10. 2. 1766 Ondrej Sztampor zo sv. Michala a zložil kauciu 200 zl. Jeho manželkou bola dcéra T. Rubera , Žofia. Mesto uzatvorilo s nájomcom zmluvu o prenájme na tri roky a potom ju predlžovalo. Po smrti Ondreja nájom preberá jeho brat Tomáš /1776/. Od r. 1778 mesto prenajalo papiereň ružomberskému rodákovi Martinovi Vozníkovi, ktorý sa v tejto papierni vyučil. Ako tovariš bol z vandrovky pozvaný späť do Ružomberka. Stal sa váženým občanom, mešťanom. Drevenú papiereň prerobil na murovanú. Zo všetkých majstrov mal papiereň v prenájme najdlhší čas, až do r. 1808. Za ročné nájomné platil mestu 60 zl. a 3 rysy papiera. V r. 1790 mu mesto do zmluvy doplnilo povinnosť každoročne na svätodušný pondelok pohostiť magistrát mesta na svoje trovy. Pre magistrát to bol dobre vymyslený zvyk, lebo sa dobre najedli a o pitie tiež nebola núdza. Takto museli hostiť magistrát aj nájomcovia pivovaru, mlynov, píly ...

Ale rodinný život majstra Vozníka bol nepokojný. Mal svárlivú ženu, Ružomberčanku Františku Schwarczovú a rodinné spory musel často riešiť aj magistrát. Dokonca raz manželku majstra museli priviesť do väzenia v putách a na reťaz prikovať. Papier od Vozníka bol vcelku kvalitný a písali naň aj mestské protokoly. Ako prvý ružomberský majster vyrábal tmavomodrý papier. Vyrábal papier podľa predpisov Márie Terézie vo formáte 43 x 52,5 cm. Po ukončení jeho pôsobenia mesto prenajíma papiereň licitáciou. Ale nájomníkmi sa stávajú neodborníci, ktorí si prenajímajú papierenských majstrov. Takými boli Engelbert Marschner /1808 – 1814/, Ján Hlaučo z Likavky /1814 – 1823/. Od roku 1824 bol novým nájomníkom Juraj Lukáč , papierenský majster z Liskovej. Ale celé toto obdobie, kedy vo svete ručnú výrobu papiera nahrádza strojová výroba z dreva a papier bol kvalitnejší, lacnejší, biely, hladký, znamená postupný úpadok manufaktúrnej výroby. Juraj Lukáč vytrval v papierni do r. 1847. Po jeho odchode mesto už nenašlo nového nájomcu a papiereň zaniká.

František Dian