Historické výkyvy počasia v Ružomberku

František DianSpoznávame RK10.5.2020

Píše sa a hovorí sa o globálnom otepľovaní. Asi bude na otepľovaní našej Zeme čosi pravdy, ale historické zápisy hovoria o extrémoch počasia už v dávnoveku. Známy je príbeh z Biblie, kedy Jozef vykladal faraónovi sen o siedmych rokoch úrody a siedmych rokoch hladu. Vykladať sny sa dá rôzne. Jedno však nemožno príbehu uprieť. Už v čase faraónov počasie sa nevyhýbalo extrémom a s obyvateľmi si „zahrávalo“. Aj ružomberský región nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti bol svedkom častých „aprílových“ zmien počasia. Posúďte sami údaje zverejnené v obecných kronikách a v zápisoch likavského panstva.

Jedným z prvých je záznam z roku 1570. Bola taká teplá zima, že v januári počali pučať stromy a kry a vo februári vtáčiky vyliahli mláďatá. Teplá zima bola aj v roku 1662. Váh nezamrzol a plte sa plavili dolu Váhom celú zimu. V domoch nebolo treba kúriť. Po takejto teplej zime 29. mája napadlo veľké množstvo snehu a ochladilo sa. Dobytok vyhnaný na pasienky museli stiahnuť do dolín. Naopak v rokoch 1655 – 1659 boli také tuhé zimy, že v krčmách v súdkoch aj víno a pivo zamrzlo a krčmári vysekávali zmrznuté nápoje zo sudov a predávali na váhu – na funty.

V rokoch 1768 – 1771 boli časté búrky, krupobitia, povodne. Úroda bola zničená, nastal hladomor. Obyvatelia Likavky, Martinčeka a Liskovej napísali spoločnú žiadosť panovníčke Márii Terézii a žiadali o pomoc. V podobnom roku 1795 po neúrode na poliach bol taký nedostatok krmovín, že ľudia pre dobytok skŕmili aj slamené strechy z hospodárskych stavieb. Zaujímavý zápis v kronike je z roku 1784, v ktorom Liptovská stolica zaviedla vrabčiu daň pre nadmerné rozmnoženie vrabcov, ktorí narobili na dozrievajúcom obilí veľké škody. Predpísaný bol počet vrabčích hláv na usadlosť. Veľké suchá, alebo naopak neustávajúce dažde, ľadovec sa s nepravidelnosťou striedali v každom období.

V minulom storočí v roku 1934 bolo v októbri ešte tak teplo, že na ružomberskej tržnici dedinčania predávali čerstvé jahody a čerstvé huby – jesienky až do 3. decembra. Dobytok sa na pasienkoch pásol až do Vianoc. Po 2. svetovej vojne bol všetkého nedostatok. Rok 1947 bol taký suchý a neúrodný, že len dovoz obilia zo Sovietskeho zväzu zachraňoval Československo. Boli aj také zimy, aké mali byť. V roku 1961 bol pekný rok, ale už 5. novembra napadlo veľa snehu a na Vianoce bola teplota -30˚C a sneh na poliach vydržal až do 3. apríla. Za extrémny môžeme považovať aj máj v roku 1966. V prvý májový deň bola letná teplota 20˚C, ale 30. mája napadol sneh a pasúci dobytok museli zohnať do maštalí. Dňa 9. apríla 1973 južný vietor dovial žltý piesok až zo Sahary. Na rastlinách, autách, parapetoch okien bol žltý saharský poprašok piesku. Ale aj nedávno, čo si žijúci občania pamätajú 1. mája 1985 do rána napadlo 30 cm snehu, ale za dva dni sa roztopil. A všetci si ešte pamätáte na leto v minulom roku. Kedy naše mesto a okolie pokryl ľadovec vo veľkosti stolnotenisových loptičiek.

Extrémy v počasí boli v minulosti takou pravidelnosťou, ako epidémie. Len ľudia na to pozabudli. Vývoj podnebia, ale aj nástup epidémií sa pohybuje v sínusoide desiatok, ale aj stoviek rokov. A bude tomu tak aj naďalej, ako bude ľudstvo existovať.