Hotel HRABOVO

František DianSpoznávame RK24.6.2023

​Viac, ako päťdesiat rokov je súčasťou rekreačnej oblasti v Hrabove. V čase, kedy začali napúšťať Hrabovskú priehradu a 1. septembra 1965 dosiahla hladina vody v priehrade požadovanú výšku, bolo známe, že stavebná činnosť v tejto doline neutíchne. Územný plán mesta počítal s výstavbou lanovky na Málino Brdo.

Práce na stavbe lanovky začali už v roku 1964 a jej slávnostné otvorenie a uvedenie do prevádzky bolo v deň osláv SNP, 29. augusta 1967. Vedenie Stredoslovenských hotelov so sídlom v Ružomberku prezieravo počítalo s tým, že v údolnej stanici lanovky je vhodné vybudovať hotel, ktorý by slúžil návštevníkom zimnej, či letnej rekreácie.

​Plánovaný Hotel Hrabovo začal vyrastať od roku 1966 po ukončení výstavby lanovky. Stredoslovenské hotely preinvestovali na jeho výstavbu 8 miliónov korún. Po troch (!) rokoch Pozemné stavby Žilina mohli vyhlásiť, že výstavba hotela je ukončená a zariadenie je schopné plnej prevádzky. V júli 1969 bol hotel otvorený. Trojpodlažná budova poskytovala 66 postelí v 27 dvojposteľových izbách s kúpeľňou a príslušenstvom a v troch apartmánoch. Celodenné stravovanie , vtedy v II. cenovej skupine pre 160 ľudí bolo možné ponúknuť v jedálni a kaviarni na prízemí, nielen hosťom ubytovaným v hoteli, ale aj v zruboch v okolí. Prvými ubytovanými hosťami boli futbalisti Baníka Ostrava a Baníka Prievidza, ktorí sa v Ružomberku zúčastnili futbalového turnaja o Zlatú ružu Ružomberka. Striedali ich návštevníci z USA, Anglicka a Nemecka. A potom ďalší klienti a turisti z celého Československa i zahraničia.

​V mesačníku „Krásy Slovenska“ (č. 2/1970) bolo uvedené aj nasledujúce konštatovanie. „Lyžiari a turisti našli v hoteli príjemný pobyt, alebo oddych aosvieženie pred vstupom na kabínku vyvážajúcu na Málinô... V lete majú návštevníci k dispozícii prírodné kúpalisko v bezprostrednej blízkosti hotela...“

​Hotel sa stal miestom návštev a stretávania aj domácej, ružomberskej klientely. V medzi sezóne slúžil na rodinné oslavy, svadby, pomaturitné stretnutia, školenia zamestnancov firiem... Riaditeľka hotela pani Mayerová s personálom robili všetko, čo bolo v ich silách pre spokojnosť hostí. Stalo sa tradíciou, že mnohí labužníci chodili do hotela na polievku z korytnačky, tradičné liptovské jedlá, či flambované špeciality. Prešli desaťročia a hotel po nežnej revolúcii striedal majiteľov. Jeho využívanie si vyžiadalo rekonštrukciu a modernizáciu. Ale slúži dodnes, aj keď v okolí hotela vyrástla početná konkurencia ubytovacích a stravovacích zariadení.