Hrabovská priehrada

František DianSpoznávame RK12.1.2020

Hrabovskou dolinou prejdú ročne tisíce návštevníkov. Cez zimu sú to rekreanti prichádzajúci na pobyt a lyžiari prichádzajúci k lanovke na Malino Brdo. Cez leto zase rekreanti prichádzajúci do súkromných chát, reštaurácií, hotelov a apartmánových domov. Všimli ste si, že v názvoch jednotlivých apartmánových domov, pomenovaných ženskými menami, je začiatočné písmeno vždy z názvu.

H-R-A-B-O-V-O Po dobudovaní zariadení je pre Ružomberčanov Hrabovská dolina vítanou oázou rekreácie a oddychu na skok od domu a pre cudzích návštevníkov je príjemnou destináciou v lone hôr.

Ale nie o tom je dnešný príspevok, aj keď úzko súvisí. Dnes si už nevieme predstaviť túto krásnu dolinu bez vodnej nádrže – priehrady. V šesťdesiatych rokoch boli Bavlnárske závody najväčším zamestnávateľom v regióne. Na obrovský objem výroby tkanín potrebovali v zošľachťovni čistú vodu. Pretože voda Váhu v tom čase bola až neprípustne znečistená. V Čutkovskej doline bola postavená malá priehrada a voda potrubím zvedená do fabriky. Ale pre taký objem výroby množstvo vody nepostačovalo. Preto začiatkom šesťdesiatych rokov padlo rozhodnutie vybudovať v priestore bývalej vojenskej strelnice v Hrabove, vodnú nádrž, ktorá by zachytila vodu z priľahlých potokov a potrubím by ju zviedla do fabriky. Do úvahy sa zohľadňovala aj pripravovaná výstavba lanovky z Hrabova na Malino, ktorá mala byť vybudovaná v rokoch 1964- 65.

Investorom stavby priehrady boli BZ VIL Ružomberok. Prieskum staveniska a projekty vykonal n. p. Hydroprojekt a začiatok výstavby bol určený na marec 1963. Zhotoviteľom stavby bol Váhostav, ktorý už vo fabrike staval tryskovú tkáčovňu a nemal veľmi priaznivé referencie o kvalite prác a dodržiavaní termínov. Technické parametre priehrady boli plánované takto: hrádza bude vzdialená 300 m od nástupnej stanice lanovky, rozloha priehrady je 200 x 140 m, výška hladiny vody pri hrádzi je 9,5 m, objem nádrže 60 000 m³, plocha priehrady 25 000 m².

Ešte výstavba nezačala a v okolí budúcej priehrady a nástupnej stanice lanovky postavili Reštaurácie a jedálne Ružomberok 12 montovaných chatiek, z ktorých doteraz je v pôvodnom stave asi len jedna. Ostatné po odkúpení súkromníkov sú prestavané. V okolí si súkromníci stavali vlastné rekreačné chaty.

Napriek prísľubu začiatku výstavby v marci, boli prvé stroje Váhostavu na stavenisko dopravené 1. októbra 1963. Začali s úpravou a kamenárskymi prácami pri úprave potokov. Ale poľné, blatisté cesty na jeseň a poruchovosť strojov /jeden bager, 1 buldozér/, nedostatok náhradných dielov do strojov, viedli k „objektívnym príčinám“ a meškaniu prác. Ukázalo sa, že aj prieskum pod stavbu nebol dôkladný, pretože pri prácach narážali na nepredvídané prekážky, ktoré s poruchovosťou strojov výstavbu zdržiavali. Za rok 1963 mal Váhostav prestavať 1 milión korún, ale podarilo sa vykonať práce len za 300 000 Kčs. Stavba mala byť hotová do konca roka 1964, ale termín bol nereálny. V roku 1964 len

začali budovať tzv. „funkčný blok“, betónovú zdrž a priepust, po vybudovaní ktorého mohlo nasledovať sypanie hrádze priehrady. Predsa len v uvedenom roku sa práce zintenzívnili. Stavala sa hrádza, robili sa kamenárske úpravy telesa, cesta... V roku 1965 sa vo výstavbe finišovalo a v auguste 1965 vodu z potokov zachytili a začali napúšťať priehradu. Podľa Rybárpoľského textiláka hladina vody dosiahla požadovanú výšku 1. septembra 1965. Odvtedy do fabriky mohla prúdiť potrubím čistá voda. Nie je nám známe, dokedy textilka zdroj vody využívala.

Dnes to ani nie je podstatné. Postavená priehrada kompletizuje rekreačnú zónu Hrabovskej doliny. Je zdrojom vody pre zasnežovanie svahu na Maline, slúži rekreačným korčuliarom. A v lete slúži na člnkovanie, plávanie, vodné modelárstvo a zábavu a rekreáciu návštevníkov. V predchádzajúcich rokoch po úpravách hrádze, okolia, cesty, chodníkov, osvetlenia je päťdesiatpäť ročná priehrada so svojim okolím pripravená na ďalšie desaťročia slúžiť všetkým návštevníkom.

Zdroj foto : Ski&bike park Ružomberok, archív MsU Rk