Jánošíkova kolkáreň

František DianSpoznávame RK11.12.2022

Nastáva vianočný čas. Honba za darčekmi, zhon, stres a v obchodoch dražoba. Vianoce by mali byť sviatkami pokoja, radosti, pohody, rozjímania, spomienok na najbližších ktorých už medzi sebou nemáme. Nechceme vás zaťažovať každodennými povinnosťami , naopak, chceme prispieť k upokojeniu vašej mysle nenáročnými povesťami, ako si ich naši predkovia v minulosti rozprávali.

Vo Veľkej Fatre v blízkosti vrcholu Malá Smrekovica sa nachádza neveľká ploská skala, ktorú ľudia od pradávna nazývajú Jánošíkova kolkáreň. Viaže sa ku nej povesť, ktorú vám v skrátenej forme reprodukujeme. Liptovskí páni a zemania po skončení poľovačky sa radi zabávali pri hudbe, dobrom vínku a hre v kolky. Ich bujarosť často nepoznala medze vymýšľania. Raz pri takejto zábave napadlo jedného zemana, aby miesto drevených kolkov tam stáli živé kolky. Návrh za hurónskeho smiechu bol prijatý a hneď vyslali hajdúchov, aby z dediny doviedli deviatich sedliackych chlapcov, ktorí im budú stáť miesto kolkov. Netrvalo dlho a hajdúsi priviedli do kolkárne poviazaných a uplakaných chlapcov. Postavili ich miesto kolkov. To, že chlapci plakali a udretí guľami padali jeden za druhým, to pánov najmenej bolelo. Matky, ktoré plačom prišli prosiť o pustenie detí, hajdúsi palicami odohnali.

Stalo sa, že o tomto bezpráví a ponižovaní sa dopočul Jánošík. O pár dní sa povrávalo, že po štiavnických horách so svojou družinou chodí Jánošík práve v čase, kedy sa zase takto podnapití páni zabávali. Rozchýrilo sa, že Jánošík pánov v kolkárni pri zábave navštívi. Keď to počuli páni, hneď vytriezveli a hotovali pušky proti Jánošíkovi. Len čo ponabíjali, už sa v kolkárni zjavil Jánošík a nie sám. Spolu s družinou pánov poviazali. Jánošík potom pánom dohováral ich neľudské správanie a žiadal, aby sľúbili, že chlapcov za týranie odškodnia a s poddanými budú ľudsky zaobchádzať. Keďže páni zaťato mlčali, preto ich hôrni chlapci vzali medzi seba, všetkých vyviedli hore na vrch, kde už bolo pripravená veľká kamenná kolkáreň. Tu dal Jánošík pánov postaviť miesto kolkov a hôrni chlapci začali hru. A veru bolo sa na čo pozerať. Táto zábava bola taká veselá , ako zábava pánov s chlapcami. Lebo vraj kamenné gule boli veľké ako konská hlava a pánom uštedrili dobrú príučku. Potom Jánošík kázal pánom vyprázdniť vrecká a pustil ich na slobodu. Nájdenými peniazmi a šperkami u pánov obdaroval rodičov tých detí, ktoré stáli pánom za živé kolky. A ľud z vďaky pomenoval tieto ploské skaly Jánošíkovou kolkárňou.

Či to tak bolo, alebo nie, nevedno. Ľudia si niekedy toho veľa narozprávajú a ústnym podaním pridávajú ďalšie svoje vlastné doplnenia. Jedno je však pravdivé. Skaly s týmto pomenovaním existujú a sú častým cieľom turistických vychádzok.