Kalendáre

František DianSpoznávame RK23.11.2025

Ďalší rok sa chýli ku svojmu koncu. Pomaly sa obzeráme a vyberáme kalendáre pre rok 2026. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že kalendár sa stal každodennou potrebou nielen v domácnosti, ale aj v úradoch, školách, fabrikách, v celej spoločnosti.

Na kalendáre sme si tak zvykli, že bez nich by sme si pripadali dezorientovaní, stratení. Príroda kalendáre nepotrebuje, má svoje zákonitosti pohybu a času, nepotrebuje merať priestor, čas, dimenzie. To potrebujú ľudia, oni vymysleli meranie času, priestoru, hodiny, počítanie, kalendáre. Bol to múdry počin dávnych našich predkov, ktorí v súlade s pohybom Slnka a vesmírnych planét vymysleli kalendár.

História nás poučuje, že najstarší známy kalendár vznikol niekedy v 4. tisícročí pred Kristom v Egypte. Svoje kalendáre si vymysleli aj Mayovia a v Grécku sa začali riadiť kalendárom od prvých olympijských hier v roku 776 pred Kristom. Sprvu, od roku 46 pred Kristom, sa používal juliánsky kalendár zavedený Gaiusom Júliusom Caesarom. Nebol dokonale  presný a preto pápež Gregor XIII. v roku 1582 schválil používanie gregoriánskeho kalendára, platného dodnes. 

Dnes v predajniach dostanete kalendáre podľa vašej predstavy a potreby. Nás zaujali staré, 130-ročné kalendáre, uložené v knižnici Liptovského múzea. Zaujímavosťou je, že aj v čase Uhorska boli písané pre pospolitý ľud v slovenčine.

Teší nás skutočnosť, že mnohé z nich boli vytlačené v Knihtlačiarni Karola Salvu v Ružomberku. Sú svedectvom vtedajšej doby, života gazdov, hospodárov, remeselníkov, ale aj obyčajných ľudí. Boli nielen informačným prameňom o čase a sviatkoch, ale svojim obsahom poučovali, vzdelávali, informovali o živote vo svete,   o vede a technike, o pestovaní poľnohospodárskych plodín, o chove zvierat. Pre mnohé domácnosti bol kalendár po modlitebnej knižke jedinou literatúrou. 

Aké to boli kalendáre svojim obsahom? Boli vytlačené rovnako pre evanjelikov, katolíkov i pravoslávnych. A pripomínali aj židovské sviatky. Radili roľníkom, vinohradníkom, ovocinárom, zeleninárom,  kvetinárom, včelárom, horárom čo v ktorom mesiaci robiť, ako sa o svoj majetok a hospodárstvo starať. Poúčali o vesmíre, pohybe Slnka, Zeme, Mesiaca, planét, vysvetľovali zatmenia nebeských telies. Zoznamovali čitateľa s významnými osobnosťami, vynálezcami. Obsah spestrovali poviedkami slovenských a slovanských autorov. Radili gazdinkám ako variť, zavárať, uskladňovať úrodu z poľa a záhrad.  Obsahovali praktické rady koľko stoja poštové služby, poplatky v bankách, prepravné tarify. Svojim obsahom boli kalendáre múdrou knižkou pre praktický život ľudí. 

Väčšinou mali kalendáre aj voľný priestor, kde si majiteľ zaznamenával hospodárske údaje: - kedy, ktorú kravu pripustil k býkovi a koľko zaplatil,

• komu dal zhotoviť pomník na cintorín a koľko ho to stálo,
• komu čo predal, komu požičal peniaze,
• koľko utŕžil za furmanku,
• kedy nakoval kone,
• kedy vyviezol hnoj, 
• kedy zasial obilie. 

Našli sme aj takúto poznámku z Bieleho Potoka: „ 9. 11. rozpustil som školu, keď učiteľ nie je doma.“ (Asi pustil žiakov domov pre neprítomnosť učiteľa.)

Doba sa zmenila a zmenil sa aj obsah kalendárov a ich výber v obchodoch. Jedno však ostalo. Nezmenilo sa rozdelenie roka na mesiace, týždne a dni, ktoré nám napomáha ku každodennej orientácii.