Ružomberok má ulice pomenované po významných osobnostiach z oblasti politiky, vedy, umenia, kultúry, ale aj ulice zohľadňujúce historické pomenovania a okolitú blízku prírodu. Jednou z ulíc nadväzujúcou na Dončovu ulicu je ulica Karola Salvu. Kto bol Karol Salva a čo vedia obyvatelia mesta o jeho osobe, živote, ktorej význam v minulosti presiahol hranice Liptova.
Karol Salva pochádzal z Liptovskej Sielnice. Študoval na Gymnáziu v Revúcej i v Levoči. Začal pracovať ako učiteľ v rodnej obci. Jeho blízky vzťah ku deťom sa prejavil v publikačnej činnosti venovanej deťom: „Dom a škola, Priateľ dietok“. V roku 1885 prešiel pracovať do Klenovca, kde popri učiteľskej práci pokračoval v národnej a osvetovej činnosti.
Za článok „Čo Slovák, to človek“, uverejnený v Domovom kalendári ho trestne stíhali a na 15 dní zatvorili do väzenia. Napokon ho pozbavili učiteľského miesta. Po vyučení sa za sadzača v Osijeku v roku 1888 založil v Ružomberku, na likavskej strane za Váhom, v prenajatom priestore na Protivni, prvú tlačiareň. Neskôr si nechal postaviť na rohu Nemeckej a Kláštorskej ulice vlastnú budovu tlačiarne aj s bytom dnes nesie jeho meno.
S jeho tlačiarňou spolupracovali a „učňovské“ roky dopisovateľov vysedeli aj také osobnosti slovenskej inteligencie ako Milan Hodža, František Votruba, Karol Hušek, Vavro Šrobár, Ivan Houdek, Ján Janček i biskup Vladimír Čobrda. Jeho tlačiareň niekoľko desaťročí produkovala slovenské knihy, časopisy, domáce kalendáre, svetskú a náboženskú literatúru. Nákladom spolku „Tranoscius“ vydal Králickú bibliu. Karolovi Salvovi je nutné ďakovať za to, že v čase Uhorska obohatil a rozmnožil knižný slovenský trh.
Za roky 1888 – 1909 v jeho tlačiarni vytlačili 258 titulov slovenskej literatúry v náklade 750 000 výtlačkov. Jeho tlačiareň dosahovala celonárodný význam. Aj preto sa stal terčom útokov vládnych kruhov, až ho existenčne zničili a v roku 1909 donútili emigrovať do Ameriky. Tlačiareň predal uvedomelému slovenskému nakladateľovi Jánovi Páričkovi, ktorý čiastočne pokračoval vo vydávaní časopisov založených Salvom a tiež začal vydávať nové, vlastné tituly. Karol Salva v Amerike pracoval ako redaktor Amerikánsko-slovenských novín. Po absolvovaní teologických skúšok pôsobil v rokoch 1910 – 1911 ako evanjelický kňaz. Súčasne pokračoval v osvetovej a publikačnej činnosti. To, že nezabudol na svoju vlasť a Ružomberok, svedčí aj jeho pseudonym, ktorým sa podpisoval pod svoje príspevky – Čebraťský.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia