Kde končí naše putovanie

František DianSpoznávame RK27.10.2019

Miesto posledného spánku každého človeka. Miesto posvätnej piety, tichých spomienok a modlitieb, priestor na zamyslenie a rozjímanie.

V Ružomberku bolo v minulosti viacero cintorínov, ktoré po naplnení časom zanikli a boli zlikvidované. Ostal jediný – súčasný. Prvý cintorín bol pri farskom kostole. Tak to bývalo zvykom vo všetkých obciach. Tu pochovávali mešťanov, aj zomrelých z ulíc mesta. Významné osobnosti výnimočne pochovávali v kostolnej krypte. Počas kopania základov pre súčasnú radnicu, objavili rozsiahle pohrebisko, odkiaľ odviezli dvanásť konských vozov ľudských kostí zo zaniknutého cintorína. Cisár Jozef II. /1741 – 1790/ zo zdravotných dôvodov a obavy pred chorobami zakázal pochovávať pri kostoloch. V kronike mesta sa v roku 1786 spomínajú dva iné cintoríny. Jeden starší – vyše Zarevúcej, pravdepodobne išlo o pohrebisko povyše Kaštieľa sv. Žofie. Tam pri výstavbe bývalej Hypernovy našli ostatky ľudských kostí. Druhý – mladší cintorín, bol založený v roku 1780 v Malom Políku, na Nemeckej ulici, asi na miestach, kde dnes stojí budova súdu, polície a väznica. To v čase vzniku cintorína bolo za okrajom mesta. Svojou rozlohou to bol malý cintorín. Ale ani počet obyvateľov mesta v tom čase nebol veľký. Tu boli pochovávaní aj majetnejší mešťania.

Ako bolo v tom čase zvykom, na náhrobných krížoch boli umiestnené medené, alebo mosadzné tabuľky s iniciálkami pochovaného. Tieto tabuľky pri mesačnom svite a určitom dopade svetelného lúča odrážali svetlo, svetielkovali a okoloidúcim ľuďom po ceste vedľa cintorína vedúcej, sa to pozdávalo ako svetielkujúce bludičky- duše zomrelých. Preto sa po tejto ceste popri cintoríne v noci obávali chodiť. V rokoch 1874 – 1875 bol už cintorín tak zaplnený, že do neho prestali pochovávať a v roku 1908 bol zlikvidovaný.

Už v roku 1805 bol mestom založený nový cintorín na Rovni, asi v miestach južne od budovy hasičského domu. Podľa záznamov z protokolov bol tento cintorín po zaplnení cintorína na Nemeckej ulici v roku 1874 – 1875 zrejme rozšírený o ďalšiu časť. Cintorín na Rovni bol úradne uzatvorený 1. októbra 1913, kedy sa otvoril nový cintorín pod Kalváriou. A zrušený bol v roku 1954 a s priľahlou Kaplnkou sv. Anny bol v roku 1956 zlikvidovaný.

V roku 1831 cez leto začala v meste ľudí „kosiť“ cholera. Na túto čiernu nemoc zomrelo v meste 194 ľudí. Na pochovávanie mŕtvych mesto zriadilo osobitný, cholerový cintorín mimo mesta pod Hríbmi, asi v mieste na svahu za Papiernikom. Po utíchnutí choroby tento cintorín obkopali priekopami. Na spoločné hroby navozili skaly, na ne piesok a znovu skaly. Všetko z obavy, aby cholera neprenikla na povrch a znova nenakazila ľudí. Nie je známe, kedy bol tento cholerový cintorín zlikvidovaný , pretože už ani v polovici minulého storočia nebolo po ňom pamiatky.

V roku 1866 mesto postihla druhá, ale miernejšia cholerová epidémia. Bol prísny zákaz prevážania mŕtvych z jednej obce do druhej. V Ružomberku bývajúci Židia dovtedy prevážali zosnulých do Liptovského Mikuláša, lebo v Ružomberku nebol osobitný cintorín a do mestského cintorína nesmeli pochovávať. Aj preto židovská obec zakúpila pozemok na okraji mesta na Griambli pri Váhu a v roku 1868 tu zriadila židovský cintorín. Svojmu účelu slúžil cintorín až do II. svetovej vojny. V roku 1965 – 1966 ustúpil výstavbe bytoviek na Žilinskej ceste č. 12 – 18. Náhrobky spolu s telesnými pozostatkami boli prenesené do zadnej časti mestského cintorína, kde sú dodnes.

Cez 1. svetovú vojnu bola v Ružomberku postavená vojenská baraková nemocnica. Tu privážali ranených vojakov z frontu. Žiaľ, nie všetci sa zo svojich zranení zotavili. Pre zomrelých zriadili pri nemocnici vojenský cintorín. Tu pochovávali tých vojakov, ktorých sa nepodarilo zachrániť a prevoz do ich vlasti v čase vojny bol nepredstaviteľný. Cintorín bol v zadnej časti nemocnice. Boli tu pochovávaní Turci, Srbi, Albánci, Bulhari, Maďari, Nemci, Rakúšania, Rumuni Česi... Hroby mohamedánov z balkánskych krajín označovali na drevenom podstavci polmesiacom obráteným na východ. Kresťanské hroby boli označené tradičným krížom. Cintorín trval do roku 1952, kedy bol spolu s drevenou kaplnkou zrušený.

Po zaplnení cintorína na Rovni mesto vyčlenilo priestor na zriadenie nového cintorína na svahu pod Kalváriou. V čase svojho vzniku to bol priestor mimo mesta a obydlí ľudí. Otvorili ho 12. októbra 1913. Do cintorína sa vchádzalo ako dnes z východnej strany troma kamennými bránami. Z pôvodných brán sa zachovala iba prostredná s kamenným krížom. Obe krajné brány boli podľa požiadaviek doby prestavané. Aj dnešný cintorín sa zapĺňa a v dohľadnom čase bude potrebné riešiť nový priestor, alebo zriadiť iný spôsob umiestnenia pozostatkov zosnulých.

Autor : František Dian