Od jari do neskorej jesene púta zrak kupujúcich. Najskôr ponúka priesady zeleniny a kvetov, ktoré vystrieda skorá zelenina a ovocie. Potom nasleduje paprika, rajčiny, uhorky, cibuľa a všetka dostupná zelenina a dozrievajúce ovocie. Kedysi bolo všetko z domácich zdrojov. Dnes, v čase globalizácie, nás neprekvapí ovocie z celej Európy, Afriky, Ameriky...Už ani nevieme, čo odkiaľ pochádza. Jeseň je v znamení chryzantém, kapusty, neskorého ovocia a vencov na hroby zosnulých. Novembrom všetko utíchne na pár mesiacov. Predchádzajúce i nasledujúce riadky boli a budú venované tržnici. Aj keď v súčasnosti už nie je tržnica tým, čím bývala v minulosti, je stále miestom záujmu kupujúcich a ponukou ovocia a zeleniny.
Od čias udelenia mestských výsad /1318/ mal Ružomberok trhové právo. Trh sa mohol konať každý týždeň. Trhovým dňom bol v našom meste štvrtok a táto tradícia trvá už sedemsto rokov. Okrem trhov malo mesto právo na dva výročné jarmoky / na Nanebovstúpenie Pána a pred sviatkom sv. Ondreja/. V roku 1655 panovník Ferdinand III. dal súhlas k ďalším dvom jarmokom /na Troch kráľov a na Michala/. Trhy si vyžadovali špeciálne upravené miesto, ktorým v našom meste bol Rínok, súčasné Námestie A. Hlinku.
Stredom Rínku tiekol potok po oboch stranách lemovaný alejou topoľov a neskoršie vystriedaný lipami a pagaštanmi. Trhovníci si na tržnici postavili rôzne búdy, šiatre, predajné lavice, z ktorých mnohé ostávali nastálo aj po tržnom dni, čo vzhľadu stredovekého mesta neprospievalo. Až od roku 1820 bolo nariadené ich odstraňovanie. V stredoveku ešte obchody neexistovali. Všetko, čo človek potreboval k životu, pre domácnosť, pre hospodárstvo sa predávalo a kupovalo na trhu a na jarmokoch. Od mlieka, vajec, mäsa a výrobkov z neho. Kupovala sa soľ, múka, obilie, ošatenie, obutie a potreby do kuchyne, proste všetko. Tu predávali svoje výrobky remeselníci združení v cechoch, ale aj krčmári ponúkajúci pivo, víno, pálenku. Čo sa nenakúpilo na trhu, či jarmoku, nebolo kde inde kúpiť. Trh pre dobytok sa konal raz za mesiac na lúke pri Váhu v mieste, kde sú budovy bývalej štátnej nemocnice. Tržnica na Rínku trvala až do roku 1955, kedy bola premiestnená na Podhoru, do miesta zbúranej Rakovského kúrie. Je to na miestach postaveného bývalého OD Jednota.
Keď sa reálne uvažovalo o stavbe OD Jednoty, tržnicu presťahovali na opačnú stranu ulice, kde je malé parkovisko na začiatku Mariánskej ulice. Bolo tam iba dočasne. Po postavení obchodného domu /1968 – 1972/ v priestore za ním bola vybudovaná nová, strieškou prekrytá tržnica, ktorá je aj v súčasnosti. Vedľajšia budova s početným zastúpením peňažných pobočiek bola pôvodne plánovaná ako krytá tržnica. Nikdy sa ňou nestala. Úprimne povedané – načo by pre Ružomberok bola taká veľká tržnica ? Ani táto súčasná menšia, nie je plne využitá.
Napriek rovnakému ponúkanému tovaru v supermarketoch tradícia tržnice a nákupy v nej sa zachovali sedem storočí. Naša tržnica rozsahom malá, ale žiadaná a obyvateľmi vyhľadávaná. A vo štvrtky sa popri každodennom tovare predajné stánky ponúkajú aj remeselnícke výrobky a priemyselný tovar. Tradícia trhového predaja nezanikla a v krátkom čase ani nezanikne. Je to tradícia nielen v Ružomberku a na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych miest.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia