Písal sa rok 1995. Mladé Slovensko tretí rok bojovalo o zviditeľnenie na mape Európy. O to sa usilovali štátne orgány, samosprávy v mestách a dedinách, aby si vo svete všimli, že je tu malá krajina, ktorá sa uchádza o svoje miesto medzi vyspelými štátmi Európy.
Aj Ružomberok sa snažil zviditeľniť a tomu napomáhali aj športové aktivity. Jednou takouto aktivitou bol Challenge Day (Deň výzvy). Medzinárodná asociácia športu pre všetkých – TAFISA, už niekoľko rokov v poslednú májovú stredu organizovala súťaže dvoch miest iných štátov s približne rovnakým počtom obyvateľov. Súťažilo sa o to, ktoré mesto zapojí viac obyvateľov v daný deň do 15-minútovej pohybovej aktivity. Zo slovenských miest s 15 000 – 30 000 obyvateľmi sa do súťaže prihlásilo 13 miest. AŠPV SR vybrala do súťaže Ružomberok. Partnerom Ružomberka bol nemecký Hattersheim.
Vedenie mesta videlo v spoločenskej a športovej aktivite príležitosť nielen rozpohybovať spoluobčanov, ale dať o sebe vedieť celému svetu. Organizačnému výboru predsedal primátor mesta Juraj Čech. Športovú časť mal na starosti František Dian a kultúrnu časť Ján Pavlík. Po viacmesačnej príprave a aktivizovaní športových, spoločenských, turistických a ostatných organizácií, boli oslovené aj fabriky na území mesta, materské, základné a stredné školy. K vydarenému priebehu sa pridala aj príroda pekným, teplým počasím.
Konečne nastal očakávaný deň. Celé mesto začalo žiť pohybom od polnoci na stredu. Úderom 24. hodiny sa v mestskom rozhlase k občanom prihovoril primátor mesta. Na atletickej dráhe futbalového štadióna početná skupina organizátorov a účastníkov v nočných hodinách odbehla prvé kilometre. V teplej noci v celom meste začali rôznorodé športové súťaže. Na plavárni sa striedali záujemci v plaveckom maratóne. V telocvičniach škôl začal basketbalový maratón. Po rozvidnení sa celé mesto dalo do spontánneho pohybu. Na niektorých priestoroch mesta boli umiestnené basketbalové koše, kde záujemci súťažili pod dohľadom ružomberských basketbalistiek v presnosti streľby.
Do pohybu sa zapojilo takmer osemdesiat subjektov v meste. Bokom neostali ani v tom čase nepracujúci zamestnanci SCP, textilky, tehelne. Na všetkých športoviskách mesta bol do neskorého odpoludnia čulý športový ruch. Konali sa futbalové turnaje, atletické súťaže, plávalo sa, hral sa volejbal, stolný tenis, cvičilo sa vo fitnescentrách, do prírody vyšli početné skupiny turistov. Na tribúne v strede mesta boli pódiové a tanečné vystúpenia školákov, dospelých, dôchodkýň. Súťažilo sa v pretláčaní rukou. Najmenší školáci sa spájali na Námestí A. Hlinku do obrovského hada. Väčší školáci organizovali detský „jarmoček“ s pohybovými aktivitami, kreslením na asfalt. Živo bolo na Kalvárii, v Hrabove, Čutkove, na školských dvoroch, v rekreačných oblastiach. Klub dôchodcov zapojil všetkých pohybu schopných seniorov do vychádzok v prírode.
V pohybových a športových akciách sa zúčastnilo takmer 20 000 občanov mesta, čo znamenalo 63% účasť a víťazstvo nad partnerským mestom Hattersheimom. Deň výzvy vyvrcholil o 20:00 hodine na zimnom štadióne kultúrnym a športovým gala programom. Zaplnené tribúny štadióna zabávali hudobníci. Športovú časť uvádzal v tom čase najpopulárnejší televízny športový komentátor na Slovensku – Karol Polák. Po dvojhodinovom vyčerpávajúcom programe deň vyvrcholil obľúbeným ohňostrojom. Bola to prenádherná akcia mesta, organizátorov a všetkých účastníkov, ktorá sa už v takomto formáte nikdy nezopakovala a nezopakuje. Hoci o dva roky neskôr naše mesto sa opäť zapojilo do rovnakej súťaže, nepriazeň počasia, a zmenené vstupné podmienky spôsobili, že Deň výzvy z roku 1995 nebol prekonaný.
Foto: archív A. Péteriho
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia