Keď je plaváreň v dôchodku

František DianSpoznávame RK23.5.2021

Trénovali tu vodáci a moderní päťbojári z Liptovského Mikuláša, ale aj športovci z Banskej Bystrice. Aj ja som sa osobne potešil. Mal som pred skúškami z plávania na FTVŠ UK v Bratislave a tak som nemusel týždeň, čo týždeň chodiť trénovať do žilinského bazénu, lebo bližšia možnosť nebola. Plaváreň s bazénom o rozmeroch 25 x 10 m bola neskutočne vyťažená od 6:00 do 21:00 hodín. Konečne sme mali v meste plaváreň. Po dlhých rokoch nové športovisko.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola situácia s priestormi na športovanie biedna. Futbalový štadión s atletickou dráhou a jediná „vyhovujúca“ telocvičňa – Sokolovňa. Letná plaváreň pod mostom na Oravu /50 x 20/ bola vodou z Váhu využiteľná v priaznivom lete tak dva mesiace. Do užívania bola odovzdaná ešte v roku 1940. A to nechceme posudzovať čistotu vody... Ako vianočný , dlho očakávaný darček, dostali Ružomberčania novú plaváreň. Pri odbornom učilišti SCP na Bystrickej ceste po viacročnom úsilí, zdĺhavej rozostavanosti, predlžovaní termínov dokončenia /pre stavbu v socializme charakteristické/ bola stavba dokončená. Pozemné stavby konečne odovzdali školské a športové dielo, pozostávajúce z novej veľkej telocvične a plavárne s príslušným vybavením pred Vianocami v roku 1967.

Investorom telovýchovného strediska boli SCP Ružomberok. Zo svojich zdrojov a za pomoci odborových a telovýchovných orgánov preinvestovali na budovaní tohto diela 3,2 milióna Kčs. Cieľom bolo, aby športoviská slúžili nielen ružomberským školám, športovým oddielom, ale aj zamestnancom SCP a širokej verejnosti. „V sobotu 9. decembra 1967 sa v dopoludňajších hodinách vo vestibule OU SCP zhromaždili predstavitelia politického, hospodárskeho a verejného života v okrese so zástupcami SCP, aby slávnostne odovzdali do užívania závodné telovýchovné stredisko, krytú plaváreň a telocvičňu.“ /Týždeň č. 12/1967/ Prítomných privítal a slávnosť odovzdania stavba otvoril podnikový riaditeľ SCP Ján Zdražil. Po pozdravných príhovoroch predseda ONV Jozef Neuman prestrihol symbolickú pásku a prítomní si prehliadli krytú plaváreň, telocvičňu a ostatné príslušenstvo strediska. Ako prví si v bazéne zaplávali študenti OU SCP. V telocvični naše basketbalistky odohrali exhibičný zápas s tretím družstvom poľskej ligy Spojnia Gdansk s ktorým prehrali 51 : 57.

Vedúcim športového strediska sa stal K. Hančík. Prvými plavčíkmi poskytujúcimi rady pre plaveckých začiatočníkov boli Anton Dubovec a po ňom Pavol Nosko. Na začiatky prevádzky plavárne si P. Nosko spomína. „Na Smrekovici ma oslovil riaditeľ SCP J. Zdražil, že potrebujú pre novú plaváreň plavčíka. Dal som sa nahovoriť, absolvoval som potrebné školenie , výcvik a skúšky a po Antonovi Dubovcovi , ktorý začal ako plavčík skôr, sme sa striedali v práci...“

Od otvorenia plavárne uplynulo pol storočie. Za ten čas si vyžiadala menšie i väčšie opravy a menila prevádzkovateľov. Ale už dosluhuje. Človek po päťdesiatich rokoch práce je už dávno na dôchodku. Naša plaváreň ešte stále poskytuje svoje služby. Či po toľkých rokoch ako starenka nemá tiež nárok na dôchodok ? Má. Len čaká, kým sa jej „vnučka“ narodí a postaví na nohy. Sľubov už za ostatné roky bolo dosť. Len pôrod novej plavárne je komplikovaný a ťažký...