Keď sa kúrilo uhlím

František DianSpoznávame RK11.1.2026

Január je najchladnejším mesiacom roka. Mráz, sneh, studený severák núti ľudí vyhľadávať teplo vo vykúrených bytoch, v obchodoch a iných miestnostiach. Aby bolo v bytoch teplo, treba kúriť. Od pradávna, ako pračlovek spoznal príjemný pocit tepla sálajúceho z ohňa, nezbavil sa tejto vymoženosti.

Vykurovanie prešlo vývojom ako všetko okolo nás.  Z otvoreného ohňa v pahrebe, krbe, cez šporáky a kachle, až ku vykurovaniu naftou, plynom, elektrinou, ku zavedeniu radiátorov a podlahového kúrenia. Do zabudnutia ustupuje obdobie, kedy majitelia rodinných domov sa pred zimou zásobovali palivovým drevom a uhlím. Napriek zavedenie plynu do väčšiny obci, v mnohých domácnostiach ostali verní klasickému kúreniu drevom, ale už menej uhlím. Dôvodom môže byť nezavedenie plynovej prípojky, alebo s cieľom šetriť financie. Vykurovanie pevným palivom v Ružomberku bolo minimalizované a nahradili ho iné formy. Ale nie vždy tomu tak bolo. 

Pred niekoľkými desiatkami rokov bola v meste vo vykurovacom období situácia s kvalitou ovzdušia neúnosná a zdraviu škodlivá. Zamyslime sa nad nasledujúcimi číslami. V roku 1961 Uhoľné sklady v Ružomberku predali na jednu domácnosť v priemere 19,5 q hnedého uhlia (q – metrický cent, staršia jednotky hmotnosti, 1q = 100 kg). Pri celkovom počte 4 600 domácnosti bolo v zimnom období spálených 85 200 q hnedého uhlia. Píšeme  o priemere, pretože niektoré byty v bytovkách mali zabezpečené vykurovanie zo spoločnej kotolne, v ktorej sa tiež kúrilo hnedým uhlím.

Keď k tomu prirátame dym z komínov textilky, oboch papierní, tehelne, Liptony, úradov, škôl, nemocníc a ďalších menších prevádzok, v ktorých sa spálili ďalšie tisícky metrákov uhlia, vznikne obraz o zadymenom Ružomberku. Mesto, ležiace v údolí okolitých hôr, pri nízkom tlaku vzduchu bolo zahalené dymom  a smogom. Pohľad z Kalvárie, alebo Čebraťa poskytoval žalostnú predstavu  o živote ľudí v takomto prostredí. A nebol to len zápach spáleného uhlia. Do ovzdušia unikali tony popolčeka z nekvalitného uhlia a tento smog za jeden - dva dni aj čerstvý sneh  zmenil na šedý. Zdravotné problémy s dýchaním mali starší ľudia, deti, astmatici. 

Všetkým zodpovedným predstaviteľom mesta bolo jasné a uvedomovali si, že stav, pri ktorom nemožno ani byt vyvetrať je neúnosný, alarmujúci. V šesťdesiatych rokoch sa v meste začali stavať prvé panelové domy.  Boli vykurované z kotolní, postavených v ich blízkosti. Tým sa situácia zmiernila, ale nevyriešila. Kotolne na vykurovanie naďalej používali uhlie. Až rozhodnutie vykurovať všetky bytovky a verejné budovy prostredníctvom tepla privádzaného potrubím z papierní zo Supry, Sola a tiež z textilky problém nie úplne vyriešilo, ale významne lepšilo. V súčasnosti, po zániku textilky a Sola, už na celé mesto postačuje zásobovanie teplom z Mondi SCP, alebo v bytovkách majú vlastné kotolne, spaľujúce plyn. Ovzdušie Ružomberka sa výrazne zlepšilo, na hlavy ľuďom už nepadá popolček z komínov rodinných domov a fabrických komínov.