Keď sa liečilo domácimi liekmi

František DianSpoznávame RK16.1.2022

Pobolí vás hrdlo, hlava, alebo vás potrápi žlčník ? Nič to. V lekárni dostanete voľno dostupné lieky na všetky neduhy. Ak by ste si nevybrali z bohatej ponuky a reklamou odporúčaných zaručených prostriedkov, návšteva lekára a predpísané lieky vám určite pomôžu. Nie vždy tomu tak bolo. Ešte pred sto rokmi ľudia viac využívali domáce, osvedčené postupy a lieky. Jednak preto, že nemali peniaze na lekára a tiež ani na lieky. Návšteva lekárov bola vo výnimočných a ťažkých prípadoch. Preto vo všetkých okolitých dedinách uprednostňovali zaužívané domáce postupy.

Prevládali prírodné rastlinné prostriedky kombinované s dostupnými domácimi surovinami. Na začiatku 20. storočia sa už menej uplatňovala liečba zariekaním, mágiou, čarovaním, či inými nehmotnými postupmi. V polovici minulého storočia v muzeálnych dokumentoch uverejnil Miroslav Huska príspevok o ľudovom liečiteľstve v dedinách okolia Ružomberka. Možno zistíte, že z jeho príspevku sú ešte aj po sto rokoch niektoré postupy liečby v domácnostiach zaužívané.

Na boľavé brucho používali ľudia horúci obklad (L. Michal), obklad s mliekom, vínom a rozpusteným droždím (L. Mara), alebo len obklad so špiritusom (Černová). Na zapálené hrdlo a ťažkosti pri prehĺtaní dávali mokrú handru na krk a na ňu obviazali suchú handru (Gombáš). Inde boľavé hrdlo liečili odvarom zo šalvie, s medom a octom , alebo zvarené pivo zmiešali so žĺtkom a žltým cukrom a pili (Biely Potok). V Ivachnovej na boľavé hrdlo deťom dávali slaninu zabalenú ľanovou handričkou a priloženú na hrdlo, alebo kapustný list potretý ovčím lojom a uviazali okolo hrdla. Na boľavú hlavu prikladali na krížalky nakrájané surové zemiaky, chrenový list, alebo aj kyslú kapustu (Černová). Boľavé zuby liečili v špirituse namočenými klinčekmi (L. Osada). Na drobné poranenia, odreniny prikladali studené ľanové handry, pavučinu, mokrú hlinu (Likavka). Bolesť ucha, alebo ak do ucha vliezol hmyz liali horúci olej (Černová, Likavka) a pri zápale ucha harmančekové obklady (L. Sliače). Prepichovanie uší (aj chlapcom) a do nich nastokávané náušnice vyrábané Cigánmi uprednostňovali v Lúčkach.

Kto mal pokazený žalúdok , pomáhali si pálenkou s horcom, palinou, alebo aj ďatelinou (trojkou). Na prehnanie používali slivkovú vodu (L. Michal). Na hnačku používali v Bešeňovej uvarené víno so škoricou, alebo odvar z čučoriedok, trnkovým koreňom a čiernou kávou. U detí, ktoré mali hnačku, podávali kávu uvarenú zo žaluďov duba. Na dávenie slanú vodu, alebo aj odvar z tabaku (Stankovany). Pri žltačke postihnutému na krk uviazali na niti očistené strúčky cesnaku (Černová). Ak niekto zamdlel fŕkali ho studenou vodou a pod nos mu zapaľovali sírové zápalky (Gombáš). Na vredy a pľuzgiere sa vyrábala domáca masť zo smoly ihličnanov, medu, vosku a masla (B. Potok). Na hlísty detí sa používalo zohriate mlieko s cesnakom (L. Michal). Ak niekoho uštipla vretenica, čo bývalo často, ranu narezali a vypálili žeravým železom (L. Sliače). Zlomeniny a vykĺbeniny naprávali felčiari v Ludrovej, v Bielom Potoku, v Stankovanoch. Na postihnutú kosť, alebo kĺb prikladali doštičky vymastené lojom a zabalené lykom. Takýto zábal ešte polievali špiritusom. Ak nemluvňa trpelo nechutenstvom a chudlo, skoro ráno ho na cintoríne po hroboch a rose váľali (L. Osada). Ak sa vám tieto postupy pozdávajú, vyskúšajte. Ak nie, aspoň ste obohatení o liečiteľské postupy zaniknutej doby.