Keď sa nad „Korytničkou“ zmrákalo

František DianSpoznávame RK28.5.2023

Nevieme či je to osud, alebo náhoda, že v histórii slovenského národa vždy v minulosti významnú úlohu zohrali roky končiace osmičkou (1848, 1918, 1938, 1948, 1968...). Rok 1968, ktorý spočiatku prinášal vidinu slobody a demokracie, otváral ústa a umožnil nahlas hovoriť aj tým ľuďom, ktorí by v minulosti svoje myšlienky na jazyku na zámok zamkli. Tak je to aj s príbehom úzkokoľajnej železnice z Ružomberka do Korytnice, domácky nazývanej „Korytnička“.

Bola postavená a do prevádzky uvedená 5. júna 1908 (opäť osmička). Slúžila na prepravu kúpeľných hostí, robotníkov do práce, študentov do škôl a obyvateľov dedín Revúckej doliny do mesta za nákupmi a úradnými povinnosťami. Koľko turistov a vyznávačov krás prírody a lyžovania prepravila. Nesčítané tisíce plnometrov dreva doviezla do ružomberských papierní. Poslúžila raneným vojakom v 1. svetovej vojne pri prevoze do barakovej vojenskej nemocnice. Partizánom a oslobodzovacím vojskám v 2. svetovej vojne či už na prepravu ranených do Korytnice, alebo pri evakuácii vojenskej nemocnice. Napriek tomu sa začalo povrávať o jej zrušení.

V dobovej tlači sa v roku 1968 dopisovatelia odvážili kriticky vyjadrovať k navrhovanému rušeniu Korytničky. „Trať sme len v roku 1964 pri 20. výročí SNP premenovali na „Trať SNP“ a vybavili moderným motorovým rušňom a vagónmi. A teraz ju treba zrušiť ? Nerobme nepremyslené veci a na každom kroku, nekrivdime najväčšiemu mestu v Liptove a na Orave... V Ružomberku bol zrušený okres, lebo niekomu všetko zavadzalo, čo je v Ružomberku...“

Z histórie korytnickej železnice vieme, že pôvodne bola plánovaná ako trať s normálnym rozchodom a nie úzkokoľajná, z Budapešti do Krakova cez Banskú Bystricu, Ružomberok a Oravu. Pre Slovensko to malo byť významné prepojenie Oravy a Liptova s Pohroním. Pre nedostatok peňazí projekt zanikol a ostala len úzkokoľajka z Ružomberka do Korytnice. Pri jej sprevádzkovaní sa neprestalo uvažovať aspoň o predĺžení trate až do Banskej Bystrice. Ale ani to sa nestalo. Pravdou je, že úzkokoľajná trať na viacerých miestach prechádza cez cestu, kde mohlo dochádzať ku kolíziám. Ale aj to bola a je riešiteľná úloha. V Ružomberku pri SCP bol nad korytnickou traťou vybudovaný nadjazd a takto mohli byť niektoré úseky cesty riešené. Jedným z argumentov odporcov a rušiteľov Korytničky v šesťdesiatych rokoch bolo, že údolím Revúckej doliny povedie diaľnica z Budapešti do Krakova a trať tomuto projektu prekáža. Dodnes táto vysnívaná diaľnica nie je ani v projektoch. A z rokovaní predstaviteľov mesta je známe, koľko úsilia a aký veľký problém je, aby aspoň rýchlostná cesta na úseku Banská Bystrica – Ružomberok bola vybudovaná...

Ani nevieme aké argumenty nakoniec zavážili na stranu zrušenia korytnickej trate. Dnes je to už jedno. Stranícke a vládne orgány počkali do 30. výročia SNP a v septembri 1974 prepravu Korytničkou zastavili. V ostatných rokoch nadšenci pre obnovenie Korytničky aspoň čiastočne vrátili jej pomyselné znovuzrodenie a v turistickej sezóne vyvážajú ľudí s bicyklami od železničnej stanice po bývalú zápalkáreň. Ďalej nie je možné, nie sú koľaje. Vytrhali ich dva roky po zrušení prepravy.